Minerály sú všade – v pôde, skalných útvaroch, štítoch, pohoriach, ľadovcoch, snehu. Sú však aj súčasťou tela človeka a živočíchov. Prof. RNDr. Pavel Uher, CSc. z Katedry mineralógie petrológie a ložiskovej geológie PriF-UK vysvetľuje v článku pre rubriku „Veda, výskum – naša šanca“ na portáli aktuality.sk čo je vlastne minerál, kde sa s nimi môžme stretnúť, aké sú najstaršie existujúce minerály a veľa ďaľšieho…
Baner
Vyšla nová vysokoškolská učebnica
Laboratórne postupy úpravy a metódy výskumu nerudných surovín
M. Osacký, V. Šucha, P. Uhlík, J. Majzlan, J. Madejová, P. Komadel, P. Šimon, J. Bujdák
Vydavateľstvo UK, Bratislava, ISBN 978-80-223-5285-7, 156 strán, rok 2021

Hlavným cieľom tejto vysokoškolskej učebnice je poskytnúť základné informácie o spracovaní vzoriek v laboratóriu po ich prinesení z terénu a o vybraných metódach výskumu nerudných surovín. Oproti starším vysokoškolským skriptám z roku 1996 s názvom Laboratórne metódy výskumu nerudných surovín od Vladimíra Šuchu a kolektívu sme učebnicu rozšírili o kapitolu zameranú na spracovanie a úpravu vzoriek v laboratóriu, aktualizovali sme informácie o jednotlivých metódach a pridali sme ďalšie metódy, ktoré vo vyššie uvedených skriptách neboli uvedené. Učebnica je určená pre študentov všetkých stupňov vysokoškolského štúdia, primárne magisterského a doktorandského stupňa. Spracovanie a úprava vzoriek v laboratóriu sú vo všeobecnosti veľmi podceňované činnosti, často sa im nevenuje dostatočná pozornosť a taktiež je veľmi ťažké nájsť o jednotlivých laboratórnych postupoch relevantné a podrobné informácie v slovenskom jazyku. Túto kapitolu sme pripravili na základe metodík a postupov prevzatých zo zahraničných zdrojov, niektoré postupy boli modifikované, aby vyhovovali študovanému typu vzoriek (nerudné suroviny, najmä íly a ílové minerály) a aby bolo možné použiť naše dostupné laboratórne vybavenie. V jednotlivých kapitolách uvádzame aj užitočne rady, rôzne vylepšenia a zjednodušenia niektorých postupov, ku ktorým sme dospeli na základe našich osobných skúseností. Hlavný dôraz sme kládli na prezentáciu praktických informácií, preto sú v učebnici často opísané aj detailné postupy a návody, ktoré sú doplnené početnými obrázkami a príkladmi z praxe. Text obsahuje aj základné teoretické poznatky o jednotlivých metódach.
Prečo študovať geológiu
Vážené študentky a študenti,
Máte radi prírodu? Páčia sa Vám kamene? Chcete spoznávať ešte nepoznané? Chceli by ste odhaľovať procesy, ktoré sa odohrali pred stovkami miliónov rokov alebo študovať procesy, ktoré ovplyvňujú dnešný svet? Ak ste odpovedali aspoň raz kladne, ste na správnej adrese.
Čítaj viac Prečo študovať na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Naučíme Vás pracovať v teréne Náučíme vás správne analyzovať geologický materál Kontakt s praxou Naučíme Vás spoznávať minerály a horniny Internacionálne prostredie Budete analyzovať vlastné vzorky v našich laboratóriách Dozviete sa ako geológ prispieva k ochrane životného prostredia
Pozývame Vás študovať geológiu k nám na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie sa podiela spolu s ďalšími katedrami na vzdelávaní v bakalárskom programe geológia. Zároveň KMPG poskytuje vlastný magisterský program mineralógia, petrológia a ložisková geológia a dva programy doktorandského štúdia: ložisková geológia a mineralógia a petrológia.







Vyšla nová vysokoškolská učebnica
Vulkanológia
Konečný V., Huraiová, M.
Vydavateľstvo UK, Bratislava, 340 s., 2020

Cieľom vysokoškolskej učebnice je sprostredkovať študentom prírodovedného zamerania na jednom mieste informácie týkajúce sa vulkanizmu a súvisiacich geologických procesov. S termínmi z vulkanológie sa študenti stretávajú v mnohých predmetoch, no ucelený študijný materiál nebol doposiaľ v slovenskom jazyku k dispozícii. Ambíciou učebnice je vzbudiť záujem o štúdium vulkanológie a poukázať na to, že vulkanológia je pri súčasnom stave poznania veľmi komplexná s dynamická vedná disciplína. Učebnica prináša aj podrobnú charakteristiku stavby vulkanických pohorí na Slovensku. Je vhodná pre odbornú ale aj laickú verejnosť, ktorá sa chce zoznámiť s takým atraktívnym prírodným fenoménom, akým vulkanizmus nepochybne je. Učebnica obsahuje veľké množstvo autorských kresieb Vlastimila Konečného, ktorý v nich skĺbil svoju lásku k výtvarnému umeniu a geológii. Preto je učebnica zároveň aj spomienkou na neopakovateľný odborný a kresliarsky štýl človeka, ktorý bol celý život zapáleným vulkanológom a zaslúžil sa o rozvoj vulkanológie na Slovensku. Na obálke učebnice je fúzia jesennej fotografie a jedného z jeho mnohých obrazov znázorňujúcich dominantu Banskej Štiavnice, ktorá ho inšpirovala po geologickej aj umeleckej stránke.
Švédska žula
Rapakivi granit z centrálneho Švédska, je špeciálny typ žuly s typickou červenou farbou. Známe sú dve lokálne variety tohto amfibolovo-biotitového granitu. Ak sú megakrysty ružového K-živca (väčšinou resorbované ovoidy) obrastané plagioklasovým lemom (oligoklas An10-30), ide o tzv. vyborgit. Druhou varietou je pyterlit, kde nie sú megakryštály K-živca obrastané plagioklasom a kremeň je prítomný vo forme kvapôčkových zhlukov. Tento textúrne zriedkavý typ granitoidnej horniny sa typicky vyskytuje v archaických a proterozoických komplexoch v asociácii s anortozitmi a charnockitmi. Slovo rapakivi pochádza z fínčiny a znamená drobivá hornina, keďže v dôsledku rozdielnej tepelnej rozťažnosti horninotvorných minerálov ľahšie podlieha erózii a rozpadu. Vzorku daroval D. Hovorka.

Bazaltový lom Čamovce na južnom Slovensku
Bazaltový lom Čamovce naLokalita Čamovce (N48°14’9.99”, E19°51’43.18”) je významnou geologickou lokalitou situovanou v prednej časti bazaltového lávového prúdu Belinský vrch v Cerovej vrchovine, okres Lučenec (Obr.1).

Pomenovaná je podľa blízkej dediny Čamovce. Lávový prúd Belinský vrch eruptoval z vulkanického centra Monica (troskový kužeľ) a tiekol smerom na severozápad, kedy vyplnil paleodolinu dlhú asi 4 km. Lávový prúd je súčasťou rozsiahleho areálu mladého alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku. K-Ar rádiometrický vek lávového prúdu je 5,18 + 0,02 miliónov rokov (Konečný 2007). V súčasnosti tvorí lávový prúd horský chrbát s nadmorskou výškou 425 m.n.m. Tento morfologický jav je inverzia reliéfu, pretože v dávnej minulosti došlo k intenzívnej denudácii (zvetrávaniu) a odstraňovaniu okolitých, menej odolných Miocénnych sedimentov a k výzdvihu celej oblasti. V podloží lávového prúdu sa nachádzajú štrky a piesky tvoriace belinské vrstvy, ktoré sú dôkazom existencie starého vodného koryta (Obr. 2).

V spodnej časti lávového prúdu má bazalt typickú doskovitú odlučnosť, vyššie blokovitú odlučnosť poukazujúcu na chladnutie prúdu počas jeho pohybu (Obr. 3). V lokálnych depresiách, kde sa pohyb lávového prúdu spomalil, sa vyvinula aj stĺpcová odlučnosť (Obr. 4).


Bazalt na lokalite Čamovce má porfyrickú štruktúru s veľkými fenokryštálmi olivínu a diopsidu do veľkosti 1 cm. Jemozrnná matrix je zložená z olivínu, diopsidu, labradoritu a zriedkavo nefelínu a sodalitu (Obr.5). Z geochemického hľadiska je bazalt z lokality Čamovce – nefelín normatívny bazalt až trachybazalt, typický pre vnútrokontinentálne platňové prostredie. Na lokalite boli opísané aj xenolity exotických A1-typových granitov (Obr. 6) a mafické gabroidné kumulátové xenolity zložené z diopsidu, olivínu a bázického plagioklasu (Huraiová et al., 2017; 2019). Novým objavom sú Ca-silikátové xenolity s netradičným mineralogickým zložením (Reato et al., 2022).


Kameňolom bol založený pravdepodobne na konci 19. storočia pre ťažbu kameniva pre domy a cesty. V prevádzke bol takmer nepretržite dodnes s rôznou intenzitou ťažby a obdobiami úplného kľudu. Posledných päť rokov sa bazalt intenzívne ťaží a drví na makadam potrebný pre výstavbu rýchlostných ciest (Obr. 7). Môžeme len dúfať, že postupne celý lom, ktorý navštevovali početné geologické exkurzie nezanikne. Niekoľko stoviek metrov od neho sa nachádza aj významná prírodná pamiatka Belinské skaly, ktorá je súčasťou CHKO Cerová vrchovina. Táto lokalita je navštevovaná pre skalné steny, výbežky, vežičky, okná a malé jaskyne, ktoré vznikli pôsobením svahových pohybov, gravitácie a zvetrávania lávového prúdu Belinský vrch.









