V dňoch 11. a 12. 11. 2021 sa uskutočnil seminár Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, kde sme si medzi sebou porozprávali o tom kto čo robí, pre lepšiu spoluprácu v rámci katedry, ale aj mimo nej, keďže sme využili aj možnosť online prezentázie. Pre tých, ktorí sa nemohli seminára zúčastniť, vrátane študentov, pre ktorých to môže byť inšpirácia, čo by na našej katedre mohli robiť v rámci záverečných prác, zverejňujeme prezentácie:
Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie (2021): na fotografii zvrchu zľava – Pavel Uher, Peter Sečkár, Peter Ružička, Katarína Šarinová, Matej Rybárik, Gabika Kučerová, Daniel Ozdín, Peter Šottník, Peter Uhlík, Otília Lintnerová, Gréta Gregáňová, Martin Ondrejka, Peter Bačík, Marek Osacký, Olena Rybníková, Jana Fridrichová, Diego Delgado, Yuqing Bai (chýbajúci členovia: Marian Putiš, Monika Huraiová, Peter Koděra, Ondrej Nemec, Jana Brčeková, Luca Reato, Petra Kardošová, Alexandra Molnárová, Samir Ustalic, Anna Vozárová, Martin Chovan, Ivan Kraus). Foto – Mgr. Maroš Ondrejka – Referát propagácie PriF-UK.
Konečný V., Huraiová, M. Vydavateľstvo UK, Bratislava, 340 s., 2020
Cieľom vysokoškolskej učebnice je sprostredkovať študentom prírodovedného zamerania na jednom mieste informácie týkajúce sa vulkanizmu a súvisiacich geologických procesov. S termínmi z vulkanológie sa študenti stretávajú v mnohých predmetoch, no ucelený študijný materiál nebol doposiaľ v slovenskom jazyku k dispozícii. Ambíciou učebnice je vzbudiť záujem o štúdium vulkanológie a poukázať na to, že vulkanológia je pri súčasnom stave poznania veľmi komplexná s dynamická vedná disciplína. Učebnica prináša aj podrobnú charakteristiku stavby vulkanických pohorí na Slovensku. Je vhodná pre odbornú ale aj laickú verejnosť, ktorá sa chce zoznámiť s takým atraktívnym prírodným fenoménom, akým vulkanizmus nepochybne je. Učebnica obsahuje veľké množstvo autorských kresieb Vlastimila Konečného, ktorý v nich skĺbil svoju lásku k výtvarnému umeniu a geológii. Preto je učebnica zároveň aj spomienkou na neopakovateľný odborný a kresliarsky štýl človeka, ktorý bol celý život zapáleným vulkanológom a zaslúžil sa o rozvoj vulkanológie na Slovensku. Na obálke učebnice je fúzia jesennej fotografie a jedného z jeho mnohých obrazov znázorňujúcich dominantu Banskej Štiavnice, ktorá ho inšpirovala po geologickej aj umeleckej stránke.
Rapakivi granit z centrálneho Švédska, je špeciálny typ žuly s typickou červenou farbou. Známe sú dve lokálne variety tohto amfibolovo-biotitového granitu. Ak sú megakrysty ružového K-živca (väčšinou resorbované ovoidy) obrastané plagioklasovým lemom (oligoklas An10-30), ide o tzv. vyborgit. Druhou varietou je pyterlit, kde nie sú megakryštály K-živca obrastané plagioklasom a kremeň je prítomný vo forme kvapôčkových zhlukov. Tento textúrne zriedkavý typ granitoidnej horniny sa typicky vyskytuje v archaických a proterozoických komplexoch v asociácii s anortozitmi a charnockitmi. Slovo rapakivi pochádza z fínčiny a znamená drobivá hornina, keďže v dôsledku rozdielnej tepelnej rozťažnosti horninotvorných minerálov ľahšie podlieha erózii a rozpadu. Vzorku daroval D. Hovorka.
Bazaltový lom Čamovce naLokalita Čamovce (N48°14’9.99”, E19°51’43.18”) je významnou geologickou lokalitou situovanou v prednej časti bazaltového lávového prúdu Belinský vrch v Cerovej vrchovine, okres Lučenec (Obr.1).
Obr.1. (A) Schéma stavby alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku (Konečný et al., upravené). (B) Detailný pohľad na lávový prúd Belinský vrch, lávový nek a troskový kužeľ Monica. Medzi číslami 1 – 2 je rez bazaltovým lomom situovaným v závere lávového prúdu so znázornením inverzie reliéfu.
Pomenovaná je podľa blízkej dediny Čamovce. Lávový prúd Belinský vrch eruptoval z vulkanického centra Monica (troskový kužeľ) a tiekol smerom na severozápad, kedy vyplnil paleodolinu dlhú asi 4 km. Lávový prúd je súčasťou rozsiahleho areálu mladého alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku. K-Ar rádiometrický vek lávového prúdu je 5,18 + 0,02 miliónov rokov (Konečný 2007). V súčasnosti tvorí lávový prúd horský chrbát s nadmorskou výškou 425 m.n.m. Tento morfologický jav je inverzia reliéfu, pretože v dávnej minulosti došlo k intenzívnej denudácii (zvetrávaniu) a odstraňovaniu okolitých, menej odolných Miocénnych sedimentov a k výzdvihu celej oblasti. V podloží lávového prúdu sa nachádzajú štrky a piesky tvoriace belinské vrstvy, ktoré sú dôkazom existencie starého vodného koryta (Obr. 2).
Obr. 2. Severný okraj lávového prúdu Belinský vrch otvorený lomom. Lávový prúd leží na svetlých miocénnych pieskoch a štrkoch.
V spodnej časti lávového prúdu má bazalt typickú doskovitú odlučnosť, vyššie blokovitú odlučnosť poukazujúcu na chladnutie prúdu počas jeho pohybu (Obr. 3). V lokálnych depresiách, kde sa pohyb lávového prúdu spomalil, sa vyvinula aj stĺpcová odlučnosť (Obr. 4).
Obr. 3. Tri typy odlučnosti bazaltu. V spodnej časti je zreteľná doskovitá odlučnosť, nad ňou sa nachádza bazalt s blokovitou odlučnosťou a vo vrchnej časti stĺpcová odlučnosť.Obr. 4. Lokálne vyvinutá stĺpcová odlučnosť, v depresii pri spomalení pohybu lávového prúdu.
Bazalt na lokalite Čamovce má porfyrickú štruktúru s veľkými fenokryštálmi olivínu a diopsidu do veľkosti 1 cm. Jemozrnná matrix je zložená z olivínu, diopsidu, labradoritu a zriedkavo nefelínu a sodalitu (Obr.5). Z geochemického hľadiska je bazalt z lokality Čamovce – nefelín normatívny bazalt až trachybazalt, typický pre vnútrokontinentálne platňové prostredie. Na lokalite boli opísané aj xenolity exotických A1-typových granitov (Obr. 6) a mafické gabroidné kumulátové xenolity zložené z diopsidu, olivínu a bázického plagioklasu (Huraiová et al., 2017; 2019). Novým objavom sú Ca-silikátové xenolity s netradičným mineralogickým zložením (Reato et al., 2022).
Obr. 5. Mikrofotografia bazaltu zloženého z fenokryštálov olivínu (fialovo – modrý) v jemnozrnnej základnej hmote tvorenej prevažne plagioklasom (sivý), olivínom a klinopyroxénom (pestrý).
Obr. 6. Svetlý granitový xenolit uzavretý v bazalte zložený z plagioklasu, alkalického živca a kremeňa. Akcesorické minerály, pozorovateľné len v mikroskope, sú Fe-Ti oxidy – magnetit a ulöspinel, apatit, a minerály s vysokým obsahom HFS prvkov (Zr, Nb, Ta, Ti) ako zirkón, columbit-Mn, oxykalciopyrochlór a fergusonit-Y. V spodnej časti vzorky je prerušovanou čiarou ohraničený Ca-silikátový xenolit zložený z anortitu, klinopyroxénu, olivínu a spinelu.
Kameňolom bol založený pravdepodobne na konci 19. storočia pre ťažbu kameniva pre domy a cesty. V prevádzke bol takmer nepretržite dodnes s rôznou intenzitou ťažby a obdobiami úplného kľudu. Posledných päť rokov sa bazalt intenzívne ťaží a drví na makadam potrebný pre výstavbu rýchlostných ciest (Obr. 7). Môžeme len dúfať, že postupne celý lom, ktorý navštevovali početné geologické exkurzie nezanikne. Niekoľko stoviek metrov od neho sa nachádza aj významná prírodná pamiatka Belinské skaly, ktorá je súčasťou CHKO Cerová vrchovina. Táto lokalita je navštevovaná pre skalné steny, výbežky, vežičky, okná a malé jaskyne, ktoré vznikli pôsobením svahových pohybov, gravitácie a zvetrávania lávového prúdu Belinský vrch.
Obr. 7. V súčasnosti je lom Čamovce opäť činný. Vyťažený bazalt sa priamo v lome drví na makadam, používaný najmä ako podklad pre výstavbu ciest.