Bazaltový lom Čamovce naLokalita Čamovce (N48°14’9.99”, E19°51’43.18”) je významnou geologickou lokalitou situovanou v prednej časti bazaltového lávového prúdu Belinský vrch v Cerovej vrchovine, okres Lučenec (Obr.1).

Obr.1. (A) Schéma stavby alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku (Konečný et al., upravené). (B) Detailný pohľad na lávový prúd Belinský vrch,  lávový nek a troskový kužeľ Monica. Medzi číslami 1 – 2 je rez bazaltovým lomom situovaným v závere lávového prúdu so znázornením inverzie reliéfu.

Pomenovaná je podľa blízkej dediny Čamovce. Lávový prúd Belinský vrch eruptoval z vulkanického centra Monica (troskový kužeľ) a tiekol smerom na severozápad, kedy vyplnil paleodolinu dlhú asi 4 km. Lávový prúd je súčasťou rozsiahleho areálu mladého alkalického bazaltového vulkanizmu na južnom Slovensku. K-Ar rádiometrický vek lávového prúdu je 5,18 + 0,02 miliónov rokov (Konečný 2007). V súčasnosti tvorí lávový prúd horský chrbát s nadmorskou výškou 425 m.n.m. Tento morfologický jav je inverzia reliéfu, pretože v dávnej minulosti došlo k intenzívnej denudácii (zvetrávaniu) a odstraňovaniu okolitých, menej odolných Miocénnych sedimentov a k výzdvihu celej oblasti. V podloží lávového prúdu sa nachádzajú štrky a piesky tvoriace belinské vrstvy, ktoré sú dôkazom existencie starého vodného koryta (Obr. 2).

Obr. 2. Severný okraj lávového prúdu Belinský vrch otvorený lomom. Lávový prúd leží na svetlých miocénnych pieskoch a štrkoch.

V spodnej časti lávového prúdu má bazalt typickú doskovitú odlučnosť, vyššie blokovitú odlučnosť poukazujúcu na chladnutie prúdu počas jeho pohybu (Obr. 3). V lokálnych depresiách, kde sa pohyb lávového prúdu spomalil, sa vyvinula aj stĺpcová odlučnosť (Obr. 4).

Obr. 3.  Tri typy odlučnosti bazaltu. V spodnej časti je zreteľná doskovitá odlučnosť, nad ňou sa nachádza bazalt s blokovitou odlučnosťou a vo vrchnej časti stĺpcová odlučnosť.
Obr. 4. Lokálne vyvinutá stĺpcová odlučnosť, v depresii pri spomalení pohybu lávového prúdu.

Bazalt na lokalite Čamovce má porfyrickú štruktúru s veľkými fenokryštálmi olivínu a diopsidu do veľkosti 1 cm. Jemozrnná matrix je zložená z olivínu, diopsidu, labradoritu a zriedkavo nefelínu a sodalitu (Obr.5). Z geochemického hľadiska je bazalt z lokality Čamovce – nefelín normatívny bazalt až trachybazalt, typický pre vnútrokontinentálne platňové prostredie. Na lokalite boli opísané aj xenolity exotických A1-typových granitov (Obr. 6) a mafické gabroidné kumulátové xenolity zložené z diopsidu, olivínu a bázického plagioklasu (Huraiová et al., 2017; 2019). Novým objavom sú Ca-silikátové xenolity s netradičným mineralogickým zložením (Reato et al., 2022).   

Obr. 5. Mikrofotografia bazaltu zloženého z fenokryštálov olivínu (fialovo – modrý) v jemnozrnnej základnej hmote tvorenej prevažne plagioklasom (sivý), olivínom a klinopyroxénom (pestrý). 
Obr. 6. Svetlý granitový xenolit uzavretý v bazalte zložený z plagioklasu, alkalického živca a kremeňa. Akcesorické minerály, pozorovateľné len v mikroskope, sú Fe-Ti oxidy – magnetit a ulöspinel, apatit, a minerály s vysokým obsahom HFS prvkov (Zr, Nb, Ta, Ti) ako zirkón, columbit-Mn, oxykalciopyrochlór a fergusonit-Y. V spodnej časti vzorky je prerušovanou čiarou ohraničený Ca-silikátový xenolit zložený z anortitu, klinopyroxénu, olivínu a spinelu.  

Kameňolom bol založený pravdepodobne na konci 19. storočia pre ťažbu kameniva pre domy a cesty. V prevádzke bol takmer nepretržite dodnes s rôznou intenzitou ťažby a obdobiami úplného kľudu. Posledných päť rokov sa bazalt intenzívne ťaží a drví na makadam potrebný pre výstavbu rýchlostných ciest (Obr. 7). Môžeme len dúfať, že postupne celý lom, ktorý navštevovali početné geologické exkurzie nezanikne. Niekoľko stoviek metrov od neho sa nachádza aj významná prírodná pamiatka Belinské skaly, ktorá je súčasťou CHKO Cerová vrchovina. Táto lokalita je navštevovaná pre skalné steny, výbežky, vežičky, okná a malé jaskyne, ktoré vznikli pôsobením svahových pohybov, gravitácie a zvetrávania lávového prúdu Belinský vrch.   

Obr. 7. V súčasnosti je lom Čamovce opäť činný. Vyťažený bazalt sa priamo v lome drví na makadam, používaný najmä ako podklad pre výstavbu ciest.