Baner
Bol nájdený doteraz najväčší zafír z lokality Hajnáčka
V neľahkom svete mineralógie sa občas stane, že objav prekoná všetky očakávania a zmení históriu. Presne to sa stalo nedávno, keď Ladislav Oravec, vášnivý zberateľ a odborník na minerály, našiel zafír, ktorý podľa odborníkov zosadil z trónu doterajšieho „cisára“ zafírov.
XXIII International Conference of Young Geologists
We are glad to announce that the XXIII International Conference of Young Geologists will be organized in Herľany (Slovakia) on April 17-21 2024.
The yearly international conference is organised mainly for master’s and PhD students, and, more in general, all young scientific workers from all fields of geology and geosciences, focused on (but not limited to) general geology, sedimentology, structural geology, geomorphology, mineralogy, geochemistry, economic geology, petrology, palaeontology, geophysics, hydrogeology, engineering geology, geoinformatics, geoengineering, and environmental sciences.
This conference is a place to present your results and achievements, receive feedback from professionals and expand the international collaboration in a friendly environment. It is a great start for students presenting their research for the first time.
WEB: https://herlandia.webnode.sk/)
FB: https://www.facebook.com/icyg.conference/
Important Deadlines:
February 03, 2023 – Online registration
February 4, 2024 – Online registration deadline
February 18, 2024 – Abstract submission dealine
March 20, 2024 – Abstract acceptance
March 29, 2024 – Conference, excursion, and extra fees payment
Zrekonštruované priestory na katedre
Dňa 28.11.2023 odovzdal zhotoviteľ v rámci projektu ACCORD PriF UK tri novo zrekonštruované priestory Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie. Projekt ACCORD (Advancing University Capacity and Competence in Research, Development and Innovation) – Zlepšenie univerzitných kapacít a kompetencií vo výskume, vývoji a inováciách je spoločným projektom Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej technickej univerzity (ACCORD STU) spolufinancovaný Európskou úniou. Cieľom veľkého projektu ACCORD je podpora spolupráce STU v Bratislave a UK v Bratislave vo výskume a inováciách prostredníctvom koordinovaných investícií do výskumných a inovačných kapacít a súvisiacej infraštruktúry vysokoškolského vzdelávania. Medzi hlavné aktivity projektu patrí aj zvyšovanie atraktívnosti vzdelávacieho prostredia, modernizácia IT infraštruktúry a obnova výskumnej infraštruktúry. Naše dve nové laboratória na katedre prinesú väčší komfort a bezpečnosť pri realizácií výskumných projektov katedry (G-311 a G-429-430) a mikroskopická učebňa (G-314) bude predovšetkým slúžiť študentom, kde sa oboznamujú s mikroskopickými technikami potrebnými v geologických vedách a realizujú si výsledky do svojich postupových prác.
Vyšla nová vysokoškolská učebnica
Vplyv ťažby nerastných surovín na životné prostredie
O. Lintnerová, P. Šottník
Vydavateľstvo UK, Bratislava, rok 2023
Cieľom učebnice je sumarizovať poznatky o vplyvoch činností človeka – túžby nerastných surovín – na životné prostredie. V rámci geologického univerzitného vzdelávania je potrebné otázku ťažby nerastných surovín ako negatívneho faktora v životnom prostredí nielen vysvetliť na základe vedecky akceptovaných poznatkov, ale aj ukázať principiálne riešenia v kontexte s aktuálnymi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi predpokladmi udržateľného rozvoja spoločnosti. V úvodnej časti tejto učebnice sú definované základné kritériá predpovedania a hodnotenia rizík ťažby surovín. Cieľom je, aby absolvent štúdia geológie principiálne vedel čo je nebezpečný odpad, ako sa môže tvoriť pri ťažbe surovín a akými metódami sa má hodnotiť. Posudzovanie v zmysle európskych politík a legislatívy je pomerne komplikované a niekedy aj nejednoznačné. Preto aj základné protokoly hodnotenia environmentálnych rizík sú priblížené prostredníctvom poznatkov z realizovaných projektov zo slovenských banských lokalít. V druhej časti sú zhrnuté poznatky pre skupiny surovín, pre fosílne palivá, industriálne suroviny a suroviny kovov. Zvýšená pozornosť sa venuje sulfidickým ložiskám a negatívnym dopadom oxidácie sulfidov a tvorbe kyslých banských vôd na prírodné prostredie a mobilizáciu prvkov. Principiálne riešenia pre rekultiváciu banských území, vrátane banských vôd a ťažobných odpadov sú uvedené v samostatnej kapitole. Okrem environmentálnych hodnotení učebnica upozorňuje na potenciálny ekonomický význam minerálnych odpadov z ťažby. Záverečná kapitola je venovaná princípom kyanidovej technológie separácie kovov. Priebežné poznámky v textoch by mali pomôcť zorientovať v problematike aj študentom z iných, negeologických programov.
Monazit-(Gd) – nový minerál zo Slovenska
V októbri 2022 bol Komisiou pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu (CNMNC) pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii IMA schválený nový minerál zo Slovenska monazit-(Gd), ktorý bol opísaný z lokality Prakovce-Zimná voda.
Aj napriek každoročnému prírastku cca. 100 nových minerálov vo svete ide o významný míľnik na poli mineralógie, kryštalochémie a geochémie. Tento nový minerál patrí do skupiny bezvodých monoklinických fosfátov (fosforečnanov) prvkov vzácnych zermín (REE), pričom výrazne najrozšírenejším minerálom z tejto skupiny je monazit-(Ce), ktorý je spolu so zirkónom jeden z najštudovanejších minerálov v geovedách využívaným v petrochronológii, geochémii, environmentálnej mineralógii, či materiálových vedách. Je to tiež ekonomicky najvýznamnejšia surovina prvkov vzácnych zemín spolu s REE karbonátmi. Okrem monazitu-(Ce), boli v prírode opísané aj ďalšie zriedkavejšie koncové členy monazit-(La), monazit-(Nd) a monazit-(Sm) podľa dominantných chemických prvkov zo skupiny lantanoidov a ytria (Ln + Y – prvkov vzácnych zemín). Novoopísaný minerál monazit-(Gd) je výnimočný práve vďaka dominancii prvku gadolínium (Gd) na jednej z kryštalografických katiónových pozícii a s najvyšším obsahom (vyše 23 hmot.% Gd2O3) zaznamenaným v prírodných vzorkách. Je to iba druhý minerál na svete, kde je Gd dominantný katión po lepersonnite-(Gd).
Extrémna zriedkavosť tejto katiónovej Gd dominancie tkvie v geochemických vlastnostiach prvkov vzácnych zemín, ktoré sa správajú koherentne, pričom dominujú tie, ktoré majú najvyššie relatívne obsahy (tzv. klarky) v litosfére (La-Sm, Y). Prípadná selektívna frakcionácia jedného prvku voči ostatným je vzácny geochemický proces, ktorý môže nastať iba za veľmi špecifických a priestorovo lokalizovaných podmienok. Vznik monazitu-(Gd) je práve prípad extrémneho súbehu viacerých geochemických faktorov, ktoré viedli k selektívnemu obohateniu hydrotermálneho fluida o tzv. stredné vzácne zeminy (middle REE, MREE) s výrazným maximom práve u Gd. Spolu s novo definovaným a schváleným monazitom-(Gd) tu v asociácii vystupuje aj Gd-bohatý xenotím-(Y) až „xenotím-(Gd)“ (zatiaľ potvrdené iba chemické zloženie), Gd-bohatý hingganit-(Y) a monazit-(Ce), monazit-(Nd) a monazit-(Sm). Výskum procesu vzniku monazitu-(Gd) a ostatných Gd-bohatých minerálov v rámci hydrotermálnej remobilizácie REE bol robený na špičkových analytických prístrojoch v rámci medzinárodného kolektívu vedcov zo Slovenska, Nemecka a Česka. Článok kolektívu autorov Ondrejka M., Uher P., Ferenc Š., Milovská S., Mikuš T., Molnárová A., Škoda R., Kopáčik R a Bačík P.: Gadolinium-dominant monazite and xenotime: selective hydrothermal enrichment of middle REE during low-temperature alteration of uraninite, brannerite and fluorapatite (the Zimná Voda REE-U-Au quartz vein, Western Carpathians, Slovakia) bol prijatý do tlače prestížneho mineralogického časopisu American Mineralogist (doi: 10.2138/am-2022-8418). Schválený návrh IMA 2022-055 (tzv. proposal) nového minerálu monazitu-(Gd) bol vypracovaný kolektívom autorov Ondrejka M., Uher P., Ferenc Š., Majzlan J., Pollok K., Milovská S., Mikuš T., Molnárová A., Škoda R., Kopáčik R., Orovčík Ľ. a Bačík P.
Bol schválený nový minerál parahibbingit
Nový minerál parahibbingit s Bushveldského komplexu (JAR) opísaný prof. Petrom Koděrom, PhD a kolegami bol schválený IMA (Medzinárodnou Mineralogickou Asociáciou).
Publikácia s názvom:
Ferrous hydroxychlorides hibbingite (γ-Fe2(OH)3Cl) and parahibbingite (β-Fe2(OH)3Cl) as a 1 concealed sink of Cl and H2O in ultrabasic and granitic systems
American Mineralogist 2022, Vol. 7, 826-841 – Link
Peter Koděra, Juraj Majzlan, Kilian Pollok, Stefan Kiefer, František Šimko, Eva Scholtzová, Jarmila Luptáková a Grant Cawthorn
Publikácia prináša mineralogickú charakteristiku železnatých hydroxychloridov, o ktorých predpokladáme, že sú geochemicky veľmi významné minerály. Sú však veľmi zriedkavo popisované v dôsledku ich extrémnej citlivosti na oxidáciu a hydratáciu pri kontakte so vzduchom. Potvrdená bola prítomnosť dvoch chemicky identických, ale štruktúrne odlišných modifikácií železnatých hydroxychloridov. Ortorombická modifikácia bola už skôr známa ako minerál hibbingit, ktorý bol zistený napríklad v inklúziách horúcich slaných roztokov a soľných tavenín magmatického pôvodu. Trigonálnu modifikáciu poznali dosiaľ len chemici a archeológovia, ako produkt korózie železa v slanej vode bez prístupu kyslíka, pričom v tejto práci ho opisujeme ako nový minerál parahibbingit. Opisujeme tiež ramanove spektrá, ktoré umožnia rýchlo a jednoducho rozlíšíť obe modifikácie. Vďaka spolupráci s profesorom z Johanessburgu sme parahibbingit objavili v ultrabázickej hornine z Južnej Afriky, kde reprezentuje produkt hydrotermálnej premeny horninotvorných minerálov. Význam objavu podčiarkuje to, že opisovaný minerál môže reprezentovať dosiaľ nepoznanú fázu, ktorá umožňuje akumulovať významné množstvá vody a chlóru v ultrabázických a bázických horninách a pri subdukcii litosférických dosiek sa môžu tieto minerály podieľať na transporte Cl a vody do hlbších častí Zeme. Tieto minerálne fázy však dosiaľ unikali pozornosti v dôsledku ich nestability v oxidačnej atmosfére.
Predložená práca je so série prác, ktoré vznikli v podstate ako sekundárne výstupy pri štúdiu prírodných soľných tavenín. Soľné taveniny boli objavené Petrom Koděrom pri štúdiu procesov vedúcich k vzniku ložísk zlata na Slovensku. Petrovi sa podarilo zostaviť medzinárodný tím odborníkov, ktorý pod jeho vedením objavil a opísal nový minerál – parahibbingit. Za posledných 5 rokov je to už jeho druhý novo objavený minerál. Parahibbingit je železnatý hydroxychlorid, ktorý bol vďaka spolupráci s profesorom Cawthornom z Johanessburgu objavený ultrabázickej hornine z Južnej Afriky pri hľadaní analogického minerálu zo soľných tavenin. Význam objavu podčiarkuje to, že opisovaný minerál môže reprezentovať dosiaľ nepoznanú fázu, ktorá umožňuje akumulovať významné množstvá vody a chlóru v ultrabázických a bázických horninách a pri subdukcii litosférických dosiek sa môžu tieto minerály podieľať na transporte Cl a vody do hlbších častí Zeme. Tieto minerálne fázy však dosiaľ unikali pozornosti v dôsledku ich nestability pri kontakte so vzduchom.
Minerály vo vesmíre, v Zemi, na Slovensku a v nás
Minerály sú všade – v pôde, skalných útvaroch, štítoch, pohoriach, ľadovcoch, snehu. Sú však aj súčasťou tela človeka a živočíchov. Prof. RNDr. Pavel Uher, CSc. z Katedry mineralógie petrológie a ložiskovej geológie PriF-UK vysvetľuje v článku pre rubriku „Veda, výskum – naša šanca“ na portáli aktuality.sk čo je vlastne minerál, kde sa s nimi môžme stretnúť, aké sú najstaršie existujúce minerály a veľa ďaľšieho…
Vyšla nová vysokoškolská učebnica
Laboratórne postupy úpravy a metódy výskumu nerudných surovín
M. Osacký, V. Šucha, P. Uhlík, J. Majzlan, J. Madejová, P. Komadel, P. Šimon, J. Bujdák
Vydavateľstvo UK, Bratislava, ISBN 978-80-223-5285-7, 156 strán, rok 2021
Hlavným cieľom tejto vysokoškolskej učebnice je poskytnúť základné informácie o spracovaní vzoriek v laboratóriu po ich prinesení z terénu a o vybraných metódach výskumu nerudných surovín. Oproti starším vysokoškolským skriptám z roku 1996 s názvom Laboratórne metódy výskumu nerudných surovín od Vladimíra Šuchu a kolektívu sme učebnicu rozšírili o kapitolu zameranú na spracovanie a úpravu vzoriek v laboratóriu, aktualizovali sme informácie o jednotlivých metódach a pridali sme ďalšie metódy, ktoré vo vyššie uvedených skriptách neboli uvedené. Učebnica je určená pre študentov všetkých stupňov vysokoškolského štúdia, primárne magisterského a doktorandského stupňa. Spracovanie a úprava vzoriek v laboratóriu sú vo všeobecnosti veľmi podceňované činnosti, často sa im nevenuje dostatočná pozornosť a taktiež je veľmi ťažké nájsť o jednotlivých laboratórnych postupoch relevantné a podrobné informácie v slovenskom jazyku. Túto kapitolu sme pripravili na základe metodík a postupov prevzatých zo zahraničných zdrojov, niektoré postupy boli modifikované, aby vyhovovali študovanému typu vzoriek (nerudné suroviny, najmä íly a ílové minerály) a aby bolo možné použiť naše dostupné laboratórne vybavenie. V jednotlivých kapitolách uvádzame aj užitočne rady, rôzne vylepšenia a zjednodušenia niektorých postupov, ku ktorým sme dospeli na základe našich osobných skúseností. Hlavný dôraz sme kládli na prezentáciu praktických informácií, preto sú v učebnici často opísané aj detailné postupy a návody, ktoré sú doplnené početnými obrázkami a príkladmi z praxe. Text obsahuje aj základné teoretické poznatky o jednotlivých metódach.
Prečo študovať geológiu
Vážené študentky a študenti,
Máte radi prírodu? Páčia sa Vám kamene? Chcete spoznávať ešte nepoznané? Chceli by ste odhaľovať procesy, ktoré sa odohrali pred stovkami miliónov rokov alebo študovať procesy, ktoré ovplyvňujú dnešný svet? Ak ste odpovedali aspoň raz kladne, ste na správnej adrese.
Čítaj viac Prečo študovať na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Naučíme Vás pracovať v teréne Náučíme vás správne analyzovať geologický materál Kontakt s praxou Naučíme Vás spoznávať minerály a horniny Internacionálne prostredie Budete analyzovať vlastné vzorky v našich laboratóriách Dozviete sa ako geológ prispieva k ochrane životného prostredia
Pozývame Vás študovať geológiu k nám na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie sa podiela spolu s ďalšími katedrami na vzdelávaní v bakalárskom programe geológia. Zároveň KMPG poskytuje vlastný magisterský program mineralógia, petrológia a ložisková geológia a dva programy doktorandského štúdia: ložisková geológia a mineralógia a petrológia.