Pozývame Vás na verejnú časť obhajoby doktorandskej práce 23.08.2023 od 10:00:
MSc. Olena Rybnikova – „Beryllium minerals in granitic pegmatites: indicators of metamorphic and hydrothermal overprint“
23.08. 2023 (streda) o 10:00 v miestnosti G-427
Oponenti: doc. Mgr. Jan Cempírek, Ph.D., RNDr. Igor Petrík, DrSc., RNDr. Igor Broska, DrSc Školiteľ: prof. RNDr. Pavel Uher, CSc – PriF UK
S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na Študijnom oddelení (referát doktorandského štúdia), Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, CH-1, č. dv. 101/a.
Navštívte deň otvorených dverí Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského už 10. februára 2021. Aj v tomto roku pre Vás pripravujeme zaujímavé expozície odborných pracovísk celej Geologickej sekcie, tentokrát už priamo v priestoroch našej fakulty na adrese Ilkovičova 6, Bratislava. Naše dvere sa pre Vás otvoria o 9:00.
V októbri 2022 bol Komisiou pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu (CNMNC) pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii IMA schválený nový minerál zo Slovenska monazit-(Gd), ktorý bol opísaný z lokality Prakovce-Zimná voda.
Aj napriek každoročnému prírastku cca. 100 nových minerálov vo svete ide o významný míľnik na poli mineralógie, kryštalochémie a geochémie. Tento nový minerál patrí do skupiny bezvodých monoklinických fosfátov (fosforečnanov) prvkov vzácnych zermín (REE), pričom výrazne najrozšírenejším minerálom z tejto skupiny je monazit-(Ce), ktorý je spolu so zirkónom jeden z najštudovanejších minerálov v geovedách využívaným v petrochronológii, geochémii, environmentálnej mineralógii, či materiálových vedách. Je to tiež ekonomicky najvýznamnejšia surovina prvkov vzácnych zemín spolu s REE karbonátmi. Okrem monazitu-(Ce), boli v prírode opísané aj ďalšie zriedkavejšie koncové členy monazit-(La), monazit-(Nd) a monazit-(Sm) podľa dominantných chemických prvkov zo skupiny lantanoidov a ytria (Ln + Y – prvkov vzácnych zemín). Novoopísaný minerál monazit-(Gd) je výnimočný práve vďaka dominancii prvku gadolínium (Gd) na jednej z kryštalografických katiónových pozícii a s najvyšším obsahom (vyše 23 hmot.% Gd2O3) zaznamenaným v prírodných vzorkách. Je to iba druhý minerál na svete, kde je Gd dominantný katión po lepersonnite-(Gd).
Extrémna zriedkavosť tejto katiónovej Gd dominancie tkvie v geochemických vlastnostiach prvkov vzácnych zemín, ktoré sa správajú koherentne, pričom dominujú tie, ktoré majú najvyššie relatívne obsahy (tzv. klarky) v litosfére (La-Sm, Y). Prípadná selektívna frakcionácia jedného prvku voči ostatným je vzácny geochemický proces, ktorý môže nastať iba za veľmi špecifických a priestorovo lokalizovaných podmienok. Vznik monazitu-(Gd) je práve prípad extrémneho súbehu viacerých geochemických faktorov, ktoré viedli k selektívnemu obohateniu hydrotermálneho fluida o tzv. stredné vzácne zeminy (middle REE, MREE) s výrazným maximom práve u Gd. Spolu s novo definovaným a schváleným monazitom-(Gd) tu v asociácii vystupuje aj Gd-bohatý xenotím-(Y) až „xenotím-(Gd)“ (zatiaľ potvrdené iba chemické zloženie), Gd-bohatý hingganit-(Y) a monazit-(Ce), monazit-(Nd) a monazit-(Sm). Výskum procesu vzniku monazitu-(Gd) a ostatných Gd-bohatých minerálov v rámci hydrotermálnej remobilizácie REE bol robený na špičkových analytických prístrojoch v rámci medzinárodného kolektívu vedcov zo Slovenska, Nemecka a Česka. Článok kolektívu autorov Ondrejka M., Uher P., Ferenc Š., Milovská S., Mikuš T., Molnárová A., Škoda R., Kopáčik R a Bačík P.: Gadolinium-dominant monazite and xenotime: selective hydrothermal enrichment of middle REE during low-temperature alteration of uraninite, brannerite and fluorapatite (the Zimná Voda REE-U-Au quartz vein, Western Carpathians, Slovakia) bol prijatý do tlače prestížneho mineralogického časopisu American Mineralogist (doi: 10.2138/am-2022-8418). Schválený návrh IMA 2022-055 (tzv. proposal) nového minerálu monazitu-(Gd) bol vypracovaný kolektívom autorov Ondrejka M., Uher P., Ferenc Š., Majzlan J., Pollok K., Milovská S., Mikuš T., Molnárová A., Škoda R., Kopáčik R., Orovčík Ľ. a Bačík P.
Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Vás srdečne pozýva na návštevu Vedeckého veľtrhu 23.09.2022 na námestí pri obchodnom dome EUROVEA. Môžete si pozrieť našu expozíciu na tému Krása a užitočnosť minerálov, možnosť vidieť a chytiť rôzne minerály a horniny ako napríklad antimonit, bentonit, magnezit, perlit, zlato a mnohé iné, dozviete sa množstvo zaujímavých informácií – ako rozoznať pravý diamant od napodobeniny a podobne. Nebudú chýbať ani rôzne experimenty. Náš stánok nájdete pod sochou M.R. Štefánika.
Nový minerál parahibbingit s Bushveldského komplexu (JAR) opísaný prof. Petrom Koděrom, PhD a kolegami bol schválený IMA (Medzinárodnou Mineralogickou Asociáciou).
Publikácia s názvom:
Ferrous hydroxychlorides hibbingite (γ-Fe2(OH)3Cl) and parahibbingite (β-Fe2(OH)3Cl) as a 1 concealed sink of Cl and H2O in ultrabasic and granitic systems
American Mineralogist 2022, Vol. 7, 826-841 – Link
Peter Koděra, Juraj Majzlan, Kilian Pollok, Stefan Kiefer, František Šimko, Eva Scholtzová, Jarmila Luptáková a Grant Cawthorn
Publikácia prináša mineralogickú charakteristiku železnatých hydroxychloridov, o ktorých predpokladáme, že sú geochemicky veľmi významné minerály. Sú však veľmi zriedkavo popisované v dôsledku ich extrémnej citlivosti na oxidáciu a hydratáciu pri kontakte so vzduchom. Potvrdená bola prítomnosť dvoch chemicky identických, ale štruktúrne odlišných modifikácií železnatých hydroxychloridov. Ortorombická modifikácia bola už skôr známa ako minerál hibbingit, ktorý bol zistený napríklad v inklúziách horúcich slaných roztokov a soľných tavenín magmatického pôvodu. Trigonálnu modifikáciu poznali dosiaľ len chemici a archeológovia, ako produkt korózie železa v slanej vode bez prístupu kyslíka, pričom v tejto práci ho opisujeme ako nový minerál parahibbingit. Opisujeme tiež ramanove spektrá, ktoré umožnia rýchlo a jednoducho rozlíšíť obe modifikácie. Vďaka spolupráci s profesorom z Johanessburgu sme parahibbingit objavili v ultrabázickej hornine z Južnej Afriky, kde reprezentuje produkt hydrotermálnej premeny horninotvorných minerálov. Význam objavu podčiarkuje to, že opisovaný minerál môže reprezentovať dosiaľ nepoznanú fázu, ktorá umožňuje akumulovať významné množstvá vody a chlóru v ultrabázických a bázických horninách a pri subdukcii litosférických dosiek sa môžu tieto minerály podieľať na transporte Cl a vody do hlbších častí Zeme. Tieto minerálne fázy však dosiaľ unikali pozornosti v dôsledku ich nestability v oxidačnej atmosfére.
Hibbingit (Hib) a parahibbingit v obrázkoch skenovacom elektrónovom mikroskope (Phb). A. Hibbingit v rozrezanej inklúzii soľnej taveniny (Biely Vrch, Slovensko). B. Parahibbingit vo vzorke pyroxenitu z Bushveldského komplexu (JAR)
Predložená práca je so série prác, ktoré vznikli v podstate ako sekundárne výstupy pri štúdiu prírodných soľných tavenín. Soľné taveniny boli objavené Petrom Koděrom pri štúdiu procesov vedúcich k vzniku ložísk zlata na Slovensku. Petrovi sa podarilo zostaviť medzinárodný tím odborníkov, ktorý pod jeho vedením objavil a opísal nový minerál – parahibbingit. Za posledných 5 rokov je to už jeho druhý novo objavený minerál. Parahibbingit je železnatý hydroxychlorid, ktorý bol vďaka spolupráci s profesorom Cawthornom z Johanessburgu objavený ultrabázickej hornine z Južnej Afriky pri hľadaní analogického minerálu zo soľných tavenin. Význam objavu podčiarkuje to, že opisovaný minerál môže reprezentovať dosiaľ nepoznanú fázu, ktorá umožňuje akumulovať významné množstvá vody a chlóru v ultrabázických a bázických horninách a pri subdukcii litosférických dosiek sa môžu tieto minerály podieľať na transporte Cl a vody do hlbších častí Zeme. Tieto minerálne fázy však dosiaľ unikali pozornosti v dôsledku ich nestability pri kontakte so vzduchom.
Minerály sú všade – v pôde, skalných útvaroch, štítoch, pohoriach, ľadovcoch, snehu. Sú však aj súčasťou tela človeka a živočíchov. Prof. RNDr. Pavel Uher, CSc. z Katedry mineralógie petrológie a ložiskovej geológie PriF-UK vysvetľuje v článku pre rubriku „Veda, výskum – naša šanca“ na portáli aktuality.sk čo je vlastne minerál, kde sa s nimi môžme stretnúť, aké sú najstaršie existujúce minerály a veľa ďaľšieho…
Minerály vo vesmíre, v Zemi, na Slovensku a v nás
Minerály sú všade – v pôde, skalných útvaroch, štítoch, pohoriach, ľadovcoch, snehu. Sú však aj súčasťou tela človeka a živočíchov.
Laboratórne postupy úpravy a metódy výskumu nerudných surovín
M. Osacký, V. Šucha, P. Uhlík, J. Majzlan, J. Madejová, P. Komadel, P. Šimon, J. Bujdák Vydavateľstvo UK, Bratislava, ISBN 978-80-223-5285-7, 156 strán, rok 2021
Hlavným cieľom tejto vysokoškolskej učebnice je poskytnúť základné informácie o spracovaní vzoriek v laboratóriu po ich prinesení z terénu a o vybraných metódach výskumu nerudných surovín. Oproti starším vysokoškolským skriptám z roku 1996 s názvom Laboratórne metódy výskumu nerudných surovín od Vladimíra Šuchu a kolektívu sme učebnicu rozšírili o kapitolu zameranú na spracovanie a úpravu vzoriek v laboratóriu, aktualizovali sme informácie o jednotlivých metódach a pridali sme ďalšie metódy, ktoré vo vyššie uvedených skriptách neboli uvedené. Učebnica je určená pre študentov všetkých stupňov vysokoškolského štúdia, primárne magisterského a doktorandského stupňa. Spracovanie a úprava vzoriek v laboratóriu sú vo všeobecnosti veľmi podceňované činnosti, často sa im nevenuje dostatočná pozornosť a taktiež je veľmi ťažké nájsť o jednotlivých laboratórnych postupoch relevantné a podrobné informácie v slovenskom jazyku. Túto kapitolu sme pripravili na základe metodík a postupov prevzatých zo zahraničných zdrojov, niektoré postupy boli modifikované, aby vyhovovali študovanému typu vzoriek (nerudné suroviny, najmä íly a ílové minerály) a aby bolo možné použiť naše dostupné laboratórne vybavenie. V jednotlivých kapitolách uvádzame aj užitočne rady, rôzne vylepšenia a zjednodušenia niektorých postupov, ku ktorým sme dospeli na základe našich osobných skúseností. Hlavný dôraz sme kládli na prezentáciu praktických informácií, preto sú v učebnici často opísané aj detailné postupy a návody, ktoré sú doplnené početnými obrázkami a príkladmi z praxe. Text obsahuje aj základné teoretické poznatky o jednotlivých metódach.
Máte radi prírodu? Páčia sa Vám kamene? Chcete spoznávať ešte nepoznané? Chceli by ste odhaľovať procesy, ktoré sa odohrali pred stovkami miliónov rokov alebo študovať procesy, ktoré ovplyvňujú dnešný svet? Ak ste odpovedali aspoň raz kladne, ste na správnej adrese.
Čítaj viac
Geológia je vzrušujúca, rozmanitá veda o Zemi, ktorá pomáha človeku k lepšiemu životu. V mnohých prípadoch sú poznatky geológie, hoci si to veľa ľudí neuvedomuje, nevyhnutnou súčasťou nášho života. Štúdium geológie Vás môže priviesť k objavovaniu nových minerálov alebo fosílií, naučiť Vás nachádzať zdroj pitnej vody, identifikovať a sanovať zosuv pôdy, určiť vek a pôvod horniny, naučiť Vás nachádzať zdroje nerastných surovín od stavebných surovín cez zlato a energetické suroviny až po kritické suroviny nevyhnutné pre najnovšie technológie, vrátane tých pre získavanie obnoviteľných zdrojov energie. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave poskytuje plnohodnotné geologické vzdelanie. Zároveň menší počet študentov umožňuje individuálny prístup a priame zapojenie študentov do výskumných projektov a do medzinárodných spoluprác v rámci európskeho vzdelávacieho systému. Našim cieľom je vychovávať všestranných odborníkov, ktorí zvládnu prácu v terénne, v laboratóriách na moderných prístrojoch, ale i prácu s aktuálnym geologickým softvérom a syntézu a interpretáciu výsledkov.
Pozývame Vás študovať geológiu k nám na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie sa podiela spolu s ďalšími katedrami na vzdelávaní v bakalárskom programe geológia. Zároveň KMPG poskytuje vlastný magisterský program mineralógia, petrológia a ložisková geológia a dva programy doktorandského štúdia: ložisková geológia a mineralógia a petrológia.
V dňoch 11. a 12. 11. 2021 sa uskutočnil seminár Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, kde sme si medzi sebou porozprávali o tom kto čo robí, pre lepšiu spoluprácu v rámci katedry, ale aj mimo nej, keďže sme využili aj možnosť online prezentázie. Pre tých, ktorí sa nemohli seminára zúčastniť, vrátane študentov, pre ktorých to môže byť inšpirácia, čo by na našej katedre mohli robiť v rámci záverečných prác, zverejňujeme prezentácie:
Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie (2021): na fotografii zvrchu zľava – Pavel Uher, Peter Sečkár, Peter Ružička, Katarína Šarinová, Matej Rybárik, Gabika Kučerová, Daniel Ozdín, Peter Šottník, Peter Uhlík, Otília Lintnerová, Gréta Gregáňová, Martin Ondrejka, Peter Bačík, Marek Osacký, Olena Rybníková, Jana Fridrichová, Diego Delgado, Yuqing Bai (chýbajúci členovia: Marian Putiš, Monika Huraiová, Peter Koděra, Ondrej Nemec, Jana Brčeková, Luca Reato, Petra Kardošová, Alexandra Molnárová, Samir Ustalic, Anna Vozárová, Martin Chovan, Ivan Kraus). Foto – Mgr. Maroš Ondrejka – Referát propagácie PriF-UK.
Konečný V., Huraiová, M. Vydavateľstvo UK, Bratislava, 340 s., 2020
Cieľom vysokoškolskej učebnice je sprostredkovať študentom prírodovedného zamerania na jednom mieste informácie týkajúce sa vulkanizmu a súvisiacich geologických procesov. S termínmi z vulkanológie sa študenti stretávajú v mnohých predmetoch, no ucelený študijný materiál nebol doposiaľ v slovenskom jazyku k dispozícii. Ambíciou učebnice je vzbudiť záujem o štúdium vulkanológie a poukázať na to, že vulkanológia je pri súčasnom stave poznania veľmi komplexná s dynamická vedná disciplína. Učebnica prináša aj podrobnú charakteristiku stavby vulkanických pohorí na Slovensku. Je vhodná pre odbornú ale aj laickú verejnosť, ktorá sa chce zoznámiť s takým atraktívnym prírodným fenoménom, akým vulkanizmus nepochybne je. Učebnica obsahuje veľké množstvo autorských kresieb Vlastimila Konečného, ktorý v nich skĺbil svoju lásku k výtvarnému umeniu a geológii. Preto je učebnica zároveň aj spomienkou na neopakovateľný odborný a kresliarsky štýl človeka, ktorý bol celý život zapáleným vulkanológom a zaslúžil sa o rozvoj vulkanológie na Slovensku. Na obálke učebnice je fúzia jesennej fotografie a jedného z jeho mnohých obrazov znázorňujúcich dominantu Banskej Štiavnice, ktorá ho inšpirovala po geologickej aj umeleckej stránke.
