História Katedry mineralógie a petrológie
Mineralógia a kryštalografia sa začala vyučovať ešte pred vznikom samostatnej Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity (PF SU, Univerzita Komenského vznikla v roku 1919, ale v čase existencie Slovenského štátu sa volala Slovenská univerzita) a to na jej filozofickej fakulte. V zimnom semestri v školskom roku 1939/40 ju prednášal externista RNDr. Rudolf Lukáč, ktorý bol v tom čase správcom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici (dnešné Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici). Prvým pracoviskom so zameraním na mineralógiu a petrografiu bol po vzniku Prírodovedeckej fakulty na Slovenskej univerzite v roku 1940 Ústav mineralogicko-petrografický, ktorý viedol RNDr. Rudolf Lukáč, CSc. Rudolf Lukáč sa považuje aj za zakladateľa mineralogických a petrografických zbierok, ktorej základom boli kolekcie od firmy Krantz z Bonnu a Freibergskej baníckej akadémie, zbierky Peschla, Rongeho a tiež vzorky, ktoré získal vlastným zberom. Po schválení nového vysokoškolského zákona v roku 1950 sa na Prírodovedeckej fakulte SU zriadilo šesť katedier, v rámci ktorých pracovali aj samostatné ústavy. Ústav mineralógie a petrológie patril pod Katedru geológie, ktorej vedúcim sa stal akademik Dimitrij Andrusov. V tomto období začala svoju vedeckú prácu orientovanú na optické stúdium sulfidov aj jeho dcéra Galina Andrusovová (pravnučka Henricha Schliemanna). Existencia týchto veľkých katedrier s ústavmi nemala však dlhá trvanie a už po dvoch rokoch sa rozpadli na menšie pracoviská, ktorých existenciu vieme sledovať s malými zmenami názvov dodnes. V rokoch 1952-1959 sa mineralógia a petrografia prednášala a vedecky rozvíjala v rámci samostatnej Fakulty geologicko-geografických vied (FGGV) na Katedre mineralógie a petrografie pod vedením Lukáča, ktorý bol v tom čase aj dekanom fakulty. V roku 1959 sa vytvorili dve samostatné katedry – katedra mineralógie a kryštalografie pod vedením prof. Lukáča a katedra petrografie, ktorej vedúcim sa stal prof. Jakub Kamenický.
Členenie na dve katedry pokračovalo aj po opätovnom zlúčení FGGV s Prírodovedeckou fakultou UK, až do školského roku 1981/82, kedy sa Katedra mineralógie a kryštalografie spojila s Katedrou geochémie do Katedry geochémie a mineralógie. V školskom roku 1986/1987 bolo oddelenie mineralógie a kryštalografie uvedenej katedry pričlenené ku Katedre petrografie a tým vznikla Katedra mineralógie a petrológie. S týmto názvom pokračovala katedra do konca roku 2020, kedy sa k 1.1.2021 spojila s Katedrou ložiskovej geológie. Dnes je bývalá Katedra mineralógie a petrológie súčasťou Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie.
Vedné odbory mineralógia a kryštalografia sa na Univerzite Komenského úspešne rozvíjali aj vďaka výnimočným odborníkom, ktorí pôsobili na katedrách alebo ústavoch v rámci PriF UK a v krátkom období aj mimo nej na FGGV. Na Katedre mineralógie a petrografie pod vedením Rudolfa Lukáča v rokoch 1952-1960 pôsobil kryštalograf Slavomil Ďurovič, ktorý ako prvý na svete vyriešil kryštálovú štruktúru mullitu. Od roku 1962 pôsobí na Ústave anorganickej chémie SAV v Bratislave. Jeho zanietenie pre kryštalografiu priviedlo na katedru aj Vladimíra Kupčíka, ktorý sa tiež začal venovať štruktúrnej kryštalografii a špecializoval sa na výskum sulfosolí. V 50. a 60. rokoch vyriešil viacero dovtedy neznámych štruktúr ako bizmutín, emplektit a lilianit. V šesťdesiatych rokoch s ním začal spolupracovať absolvent Katedry mineralógie a petrografie Emil Makovický a spoločne položili základy modernej systematiky sulfosolí. Do tohto obdobia spadá aj ich spolupráca s Miroslav Koděrom, s ktorým identifikovali nový minerál – hodrušit a vyriešili jeho kryštálovú štruktúru. Počas svojej plodnej vedeckej kariéry, ktorú od roku 1967 rozvíjal v zahraničí (Montreal, Kodaň), obohatil vedu o viacero nových minerálov (napr. inkait, skinnerit, eskimoit, vikingit, treasurit, aurayit, mummeit, chovanit), ktoré objavil a definoval. Profesor Makovický je stále ešte vedecky aktívny a zaoberá sa najmä kryštálovými štruktúrami minerálov a ich syntézou. Na počesť práce oboch významných kryštalografov bol podľa nich pomenovaný kupčikiit a makovickyit. Emil Makovický patrí medzi svetovo uznávané a rešpektované osobnosti (Rytier rádu dánskej zástavy, 2010). V roku 2017 mu Univerzika Komenského za jeho významný prínos v geologických vedách udelila čestný titul Doctor honoric causa. Veľké osobnosti mineralógie (Ing. Ďurovič, prof Kupčík a prof. Makovický) ovplyvnili vývoj mineralogického výskumu na Univerzite Komenského a podporili kontinuitu bádania v odvetviach mineralógie – kryštalografii a genetickej mineralógii. Vedúcou osobnosťou v oblasti genetickej mineralógie bol prof. Miroslav Koděra, ktorý za objasnenie postupnosti vzniku mineralizácie na našom najväčšom rudnom ložisku Banská Štiavnica dostal v roku 1968 štátnu cenu. Spolupráca prof. Makovického s prof. Koděrom a neskôr s prof. Chovanom pokračovala aj v mladšej generácii absolventov mineralógie a petrografie a mnohí z nich v súčasnosti pôsobia ako uznávaní odborníci na domácich a zahraničných univerzitách a vedeckých inštitúciách (Majzlan – Univerzita v Jene, Nemecko; Smirnov – Stony Brook Univerzita v New Yorku, USA; Pršek – Univerzita v Krakove, Poľsko a iní).
Prvým vedúcim Katedry petrografie v rámci FGGV sa stal v roku 1959 Jakub Kamenický. Jeho vedecké smerovanie ovplyvnili zahraničné stáže u významných svetových petrológov – prof. Niggliho v Zurichu a prof. Reinhardta v Bazileji vo Švajčiarsku (1947-1948). Študenti geológie v Bratislave ako prví v Československu počúvali v jeho podaní prednášky z metamorfnej petrografie, petrochémie a geológie kryštalinika. Aplikoval nevyhnutnú previazanosť terénneho a laboratórneho výskumu. Vychoval a odborne nasmeroval početnú generáciu slovenských petrografov. Prírodovedecká fakulta UK ocenila jeho vedecko-pedagogickú prácu udelením zlatej medaily. V odbore petrografia pôsobil aj Ernest Krist, vedúcim Katedry petrografie bol v rokoch 1962-1964 a neskôr v rokoch 1972-1985. Súčasne pôsobil ako prodekan (1963-1965) a dekan (1969-1972) PriF UK. Zaoberal sa petrológiou magmatických a metamorfovaných hornín, ku ktorým napísal aj dve vysokoškolské učebnice a geológiou kryštalinika Západných Karpát. Vedeckú školu prof. Krista dodnes reprezentuje prof. Marián Putiš. Svoju vedeckú kariéru na Katedre petrografie zahájil aj Dušan Hovorka, kde v rokoch 1959-1960 bol jej vedeckým tajomníkom. Venoval sa širokému okruhu petrografických tém, z ktorých najvýznamnejšie bolo priekopnícke štúdium akcesorických minerálov z drvených vzoriek vulkanitov, pochopenie významu ofiolitov v stavbe kôry, riešenie protolitu metamorfovaných hornín, definovanie dvoch petrografických typov mladých bazaltov na Slovensku a nález vrchnoplášťových xenolitov v nich. Veľmi intenzívne sa venoval popularizačnej činnosti a interdisciplinárnej petroarcheológii odhaľujúcej pôvod hornín starých artefaktov. Mladšia generácia petrológov, ktorú vychoval a nasmeroval na aktuálne petrologické témy (Spišiak, Ivan, Méres) pôsobí na vzdelávacích inštitúciách na významných pozíciách dodnes.
Prehľad funkčných období vedúcich pracovísk mineralógie a petrografie
Rok | Meno | Funkcia |
---|---|---|
1940-1949 | prof. RNDr. Rudolf Lukáč, CSc. | vedúci ústavu mineralogicko-petrografického |
1949-1950 | prof. RNDr. Dimitrij Andrusov, CSc. | vedúci spoločného pracoviska geológie |
1950-1974 | prof. RNDr. Rudolf Lukáč, CSc. | vedúci katedry mineralógie a kryštalografie |
1974-1981 | prof. RNDr. Miroslav Koděra, CSc. | vedúci katedry geochémie a mineralógie |
1981-1986 | prof. Ing. Ján Babčan, DrSc. | vedúci katedry geochémie a mineralógie |
1959-1962, 1964-1972 | prof. RNDr. Jakub Kamenický, DrSc. | vedúci katedry petrografie |
1962-1964, 1972-1986 | prof. RNDr. Ernest Krist, CSc. | vedúci katedry petrografie |
1986-1989 | doc. RNDr. Julián Zelman, CSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
1990 | RNDr. Martin Chovan, CSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
1990-1994 | doc. RNDr. Pavel Hvožďara, CSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
1994-1998 | prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
1998-2008 | prof. RNDr. Anna Vozárová, DrSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
2008-2020 | prof. RNDr. Marián Putiš, DrSc. | vedúci katedry mineralógie a petrológie |
Významní absolventi a pracovníci
Ing. Slavomil Ďurovič, CSc. | absolvent a pracovník katedry, kryštalograf, kryštalochemik |
prof. Ing. Mikuláš Matherny, DrSc. | pracovník katedry, prof. na TU v Košiciach, hosť. prof. v Aachene, kryštalochemik |
prof. RNDr. Ján Šalát | absolvent a pracovník katedry, prof. na baníckej fakulte VŠT v Košiciach, mineralóg a petrograf |
prof. RNDr. Emil Makovický | absolvent, profesor univerzity v Kodani, kryštalograf |
prof. RNDr. Ing. Vladimír Kupčík, CSc. | absolvent, profesor univerzity v Göttingene, kryštalograf |
prof. Dr. Tibor Gašparík | absolvent, profesor na Stony Brook University, New York, USA, petrológ |
doc. RNDr. Michal Kaličiak, CSc. | absolvent, docent TU Košice, riaditel ŠGÚDŠ, petrograf, geológ |
doc. RNDr. Vratislav Hurai, DrSc. | absolvent a viacročný pracovník katedry, hosťujúci docent, výskum geofluíd |
RNDr. Marian Janák, DrSc. | absolvent a dlhoročný pracovník katedry, metamorfný petrológ |
prof. Juraj Majzlan | absolvent, hosťujúci profesor UK, ako profesor univerzity v Jene, environmentálna mineralógia, biomineralógia |
Dr. Alexander Smirnov | absolvent, neskôr od r. 2000 doktorand, postdoktorand a vedecký pracovník na Carnegie Institution, Washington a Stony Brook University, New York USA; |
doc. Jaroslav Pršek, PhD. | absolvent a pracovník katedry, docent v Krakove, mineralóg |
Zoltán Demján | absolvent. Jeden z najúspešnejších slovenských výškových horolezcov, manažérov a absolventov Prírodovedeckej fakulty UK – odbor geológia |
K významným pracovníkom radíme aj ďalších členov katedry, ktorí boli zahraničnými expertmi pri vyhľadávaní a prieskume nerastných surovín (doc. Ďurovič, doc. Hvožďara, Dr. Krivý, Dr. Siegl, Dr. Greguš), resp. členov katedry, ktorí učili na univerzitách v zahraničí a tým reprezentovali katedru (doc. Dyda). Prof. Miroslav Koděra, prof. Jakub Kamenický, prof. Ernest Krist, prof. Dušan Hovorka, prof. Anna Vozárová, prof. Martin Chovan, doc. Pavel Fejdi, prof. Marián Putiš –absolventi a dlhoroční pracovníci katedry, založili svoje vedecké školy v najrôznejších špecializáciách mineralógie a petrológie a získali medzinárodné uznanie.
História Katedry ložiskovej geológie
Pre potreby industrializácie Slovenska, a najmä na zabezpečenie dostatku domácich surovín bola, pri vzniku Fakulty geograficko-geologických vied (FGGV) Slovenskej univerzity (SU) v roku 1952 vytvorená katedra nerastných surovín. Jej vedúcim sa stal doc. Bohuslav Cambel, ktorý ju obetavo budoval a viedol až do roku 1963, resp. 1969 ( kedy B. Cambel pôsobil aj vo funkcii dekana fakulty a rektora univerzity). Na samom začiatku členom katedry bol zástupca profesora S. Hlôška, asistenti Ing. M. Böhmer, a S. Ďurovič a vedecký ašpirant C. Varček. Postupne sa na katedre nerastných surovín sformoval pomerne široký okruh učiteľov a odborníkov na ložiskovú geológiu, geochémiu a geofyziku. Pôvodná katedra nerastných surovín sa v 1969 rozdelila na tri samostatné katedry. Katedru nerastných surovín ďalej viedol doc. Dr. C. Varček, CSc., katedru geochémie prof. Dr. B. Cambel, DrSc. a katedru geofyziky prof. Ing. V. Pašteka, DrSc. V roku 1986 katedru nerastných surovín premenovali na katedru ložiskovej geológie. Prof. Varček bol vedúci katedry do roku 1988, a potom katedru viedol prof. RNDr. I. Kraus, DrSc. V období 1997 – 2003 viedol katedru prof. RNDr. Igor Rojkovič, DrSc. a do roku 2006 prof. RNDr V. Šucha, DrSc. Od roku 2005 bolo ku katedre pripojené fakultné pracovisko elektrónovej mikroskopie (bývalý CLEOM) pod vedením Ing. M. Čaplovičovej, CSc. V činnosti bolo až do roku 2018, kedy časti zariadenia boli premiestnené na STU, kde vzniklo centrum elektrónovej mikroskopie, a kde pôsobí aj M. Čaplovičová. Od roku 2006 do 2020 viedla katedru prof. RNDr. O. Lintnerová, CSc. V roku 2021 vzniklo spoločné pracovisko Katedra mineralógie, petrografie a ložiskovej geológie pod vedením doc. Mgr. P. Uhlíka, PhD.
Katedra zabezpečovala výučbu hlavne v študijnom odbore geológia ( v špecializácii ložisková geológia, neskôr základná a ložisková geológia) a geochémia a vo vyšších ročníkoch, výučbu ložísk nerastných surovín v odbore užitá (aplikovaná) geofyzika, inžinierska geológia, a hydrogeológia. Pri katedre pracovala komisia na obhajoby kandidátskych dizertačných prác z oboru 12-04-9 ložisková geológia a užitá geofyzika (predseda prof. C. Varček ) Neskôr na katedre pôsobili dvaja predsedovia spoločnej odborovej komisie (OK) pre doktorandské štúdium prof. I. Kraus vo vednom odbore ložisková geológia a ekonomická geológia a I. Rojkovič, vo vednom odbore geochémia.
Od roku 2002 sa realizuje samostatný magisterský študijný program ložisková geológia. Bol postupne sformovaný v rámci prestavby VŠ – štúdia na kreditový systém a zavedenie akreditovaného trojstupňového štúdia. Na dvojročné magisterské štúdium priamo nadväzuje štvorročné doktorandské štúdium (OK 4.1.27 ložisková geológia). Garantom štúdia boli postupne prof. Rojkovič a prof. V. Šucha a prof. O. Lintnerová.
Učitelia KLG sa tiež podieľali na výučbe predmetov programu „Environmentálna geológia“, ktorý ako samostatný magisterský program absolvovali prví študenti v roku 1998 (poslední v roku 2014). Prof. V. Šucha a prof. O. Lintnerová sa podieľali na formovaní programu a napísaní učebnice o vplyve ťažby nerastných surovín na životné prostredie a o využívaní nerastných surovín na environmentálne účely a v kontexte so zásadami udržateľnej ťažby nerastných surovín pre rozvoj spoločnosti. Niektoré enviro-predmety sa neskôr stali predmetmi magisterského programu ložisková geológia, spolu s modernizáciou výuky metód vyhľadávania a hodnotenia surovín. Postupný pokles študentov geológie viedol k spájaniu študijných programov v rámci geológie (resp. v odbore Vedy o Zemi) a v roku 2020 bol na akreditáciu podaný spojený magisterský program Mineralógia, petrológia a ložisková geológia. Doktorandský program ložisková geológia sa zachováva, s ambíciou školiť aj zahraničných študentov.
Vedecká činnosť pracovníkov ložiskovej geológie bola a je zameraná predovšetkým na štúdium vzniku, vyhľadávanie a oceňovanie všetkých druhov nerastných surovín – rudných, nerudných a fosílnych palív (kaustobiolitov). V prvom období to bol výskum zameraný hlavne na vyhľadávanie železných, polymetalických, drahokovových a uránových rúd v Spišsko-gemerskom rudohorí, v stredoslovenských neovulkanitoch, Nízkych Tatrách a Malých Kapratoch (prof. C. Varček, prof. M. Bohmer, prof. I. Rojkovič., Dr. M. Háber, prof. B. Cambel, Dr. B. Antal ). Z kaustobiolitov sa študovali všetky hlavné hnedouhoľné ložiská Slovenska z uhoľno-petrografickej a geochemickej stránky, ako aj ložísk ropy vo viedenskej panve (prof. F. Čech, doc. F. Petrík). Z nerudných surovín boli v popredí záujmu magnezity kaolíny, kaolinitové íly, bentonity, zeolity a perlity najmä v neovulkanitoch a v neogénnych panvách Západných Karpát (Doc. J. Turan, objav ložísk zeolitov prof. Kraus, Dr. E. Šamajová). Výstupom boli nové poznatky o jednotlivých ložiskách i syntetické práce o metalogenetickom vývoji Západných Karpát. Praktické poznatky o surovinách boli od začiatku základom pre vedecký výskum, ktorý sa rozvíjal najmä na poli laboratórneho a experimentálneho výskumu ílových minerálov a neskôr minerálnych nanomateriálov (prof. I.Kraus, prof.V. Šucha, doc. P. Uhlík). Významnú úlohu plnili aj medzinárodné vedecké spolupráce učiteľov katedry a účasť na zahraničných expertízach (prof. M. Bohmer, prof. I. Rojkovič., Dr. M. Háber, prof. V. Šucha, Doc. P. Uhlík, Dr. M. Osacký. Doc. P. Koděra). Významným medzinárodným ocenením výskumnej činnosti bolo vykonávanie funkcie Generálneho sekretára Európskej ílovej asociácie v rokoch 1995 – 1999 (Prof. I. Kraus) alebo poverenie organizáciou prvej Stredoeurópskej ílovej konferencie v roku 2001.
Uvedené vedecké školy sa na katedrestále rozvíjajú, čo dokumentujú vedecké projekty a publikácie učiteľov. Medzinárodný ohlas získali práce o novom type zlata v oblasti stredoslovenských neovulkanitov (ložisku Banská Hodruša, rudná škola doc. P. Koděra ) alebo práce o vlastnostiach talku, perlitov alebo výskume ílových mineráloch v ropných bridlíciach z Kanady (doc. P. Uhlík, Dr. M. Osacký). V posledných (dvoch) desaťročiach sa rozvinula vedecká škola výskumu environmentálnych dopadov ťažby nerastných surovín na životné prostredie (prof. V. Šucha, prof. O. Lintnerová, Dr. B. Antal, doc. P. Šottník).
Všetky smery spája snaha o inovatívne zhodnocovanie domácich surovín vrátane netradičných ako aj rozvoj nových metód výskumu a experimentálnych postupov pri hodnotení surovín ale aj digitalizácia a informatizácia prieskumných metód ( doc. P. Koděra, doc. P. Šottník, Dr. J. Brčeková ). Stále sa rozvíja úzka spolupráca s firmami a organizáciám, ktoré sa zaoberajú ťažbou a využívaním neradných surovín. Avšak poznatky z výskumu surovín stále sú potrebné pre lepšie pochopenie metalogentického vývoja Západných Karpát a pre regionálnu koreláciu Západných Karpát s inými časťami sveta.
Pôsobenie vedúcich Katedry
Obdobie | meno | Funkcia |
1952-1963 | prof. RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc. | vedúci katedry nerastných surovín |
1963–1986 | prof. RNDr. Cyril Varček, CSc., | vedúci katedry nerastných surovín, (a geochémie) |
1986-1988 | prof. RNDr. Cyril Varček, CSc., | vedúci katedry ložiskovej geológie |
1988–1997 | prof. RNDr. Ivan Kraus, DrSc., | vedúci katedry ložiskovej geológie |
1997–2004 | prof. RNDr. Igor Rojkovič, DrSc | vedúci katedra ložiskovej geológie |
2004–2005 | prof. RNDr. Vladimír Šucha, DrSc., | vedúci katedra ložiskovej geológie |
2006–2020 | prof. RNDr. Otília Lintnerová, CSc. | vedúca katedra ložiskovej geológie |
Významní pracovníci a absolventi katedry (v abecednom poradí)
Antal Boris | Absolvent, zamestnanec katedry, potom pracovní Odboru geológie a prírodných zdrojov MŽP SR |
Gargulák Milan | Absolvent, bol vedúci odboru Geofondu ŠGÚDŠ, história baníctva, ochrana kultúrno-technických pamiatok |
Honty Miroslav | Belgické jadrové výskumné centrum SCK·CEN, Mol, Belgicko – vedecký pracovník |
Lexa Jaroslav | Významný vulkanológ a ložiskový geológ, ŠGUDŠ a Geologický ústav SAV, dlhodobá spolupráca s pracoviskom |
Konečný Vlastimil | Významný európsky vulkanológ, absolvent 1959, pôsobil na GUDŠ, viedol oddelenie neovulkanitov, významné publikácie v časopisoch a monografie. |
Macharík Martin | bývalý tajomník Výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier; popredný predstaviteľ Slovenského skautingu; predseda fondu na obnovu Kalvárie v B. Štiavnici, poslanec v Banskej Štiavnici |
Slávkay Miroslav | Významný slovenský geológ, pôsobil na ŠGUDŠ riaditeľ ústavu |
Šucha Vladimír | Absolvent, profesor ložiskovej geológie, člen katedry do 2006. Riaditeľ direktoriátu Európskej komisie v Bruseli, Predseda Rezortnej koordinačnej skupiny pre európske záležitosti na MŠ SR, Tajomník Misie SR pri Európskej únii zodpovedný za vedu, vzdelávanie a kultúru v Bruseli, Riaditel JRC EC, zástupca EK na Slovensku |
Lýdia Turanová (Vančová) | Významná výskumníčka v problematike karbonátových nerudných surovín, pôsobila na geologickom ústava PRIF UK. Podieľa sa na príprave učiteľom geológie, stále aktívne propaguje geológiu na základných a stredných školách. |
Pereszlényi Miroslav | Významný ložiskový geológ v oblasti prieskumu uhľovodíkov, externí člen katedry, pôsobil na VVNP Bratislava, pôsobí na ČGU Praha poradenská a expertná činnosť v geológii, |
Zuberec Ján | Významný ložiskový geológ, nerudné suroviny, bývalý vedúci odboru nerastných surovín ŠGÚDŠ |
Rozložník Ondrej | Absolvent 1959, významný ložiskový geológ, pôsobil na geologickom prieskume v Rožňave, prieskum železných, Ni-Co, poly-metalických rúd, sadrovca, anhydritu, Ni-Co ložiská na Kube, Cr-ložiská v Grécku. Neskôr pôsobil na Slovensku, napr. firma Rozmin, Rožňava (ložisko talku, Gemerská Poloma). Aktívny propagátor baníctva a súvisiacej histórie, napr. história mesta Dobšiná. |
Zábranský František | Absolvent 1959, banícka fakulty, TUKE, profesor, viacej vedúcich akademických funkcii, je členom Svetovej asociácie profesorov baníckych fakúlt. Venoval sa riešeniu geologicko-ložiskovej problematiky v Spišsko- gemerskom rudohorí, ako i Štiavnických vrchov, skarnovej mineralizácie. |