História Katedry mineralógie a petrológie

Mineralógia a kryštalografia sa začala vyučovať ešte pred vznikom samostatnej Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity (PF SU, Univerzita Komenského vznikla v roku 1919, ale v čase existencie Slovenského štátu sa volala Slovenská univerzita) a to na jej filozofickej fakulte. V zimnom semestri v školskom roku 1939/40 ju prednášal externista RNDr. Rudolf Lukáč, ktorý bol v tom čase správcom Štátneho banského múzea Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici (dnešné Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici). Prvým pracoviskom so zameraním na mineralógiu a petrografiu bol po vzniku Prírodovedeckej fakulty na Slovenskej univerzite v roku 1940 Ústav mineralogicko-petrografický, ktorý viedol RNDr. Rudolf Lukáč, CSc. Rudolf Lukáč sa považuje aj za zakladateľa mineralogických a petrografických zbierok, ktorej základom boli kolekcie od firmy Krantz z Bonnu a Freibergskej baníckej akadémie, zbierky Peschla, Rongeho a tiež vzorky, ktoré získal vlastným zberom. Po schválení nového vysokoškolského zákona v roku 1950 sa na Prírodovedeckej fakulte SU zriadilo šesť katedier, v rámci ktorých pracovali aj samostatné ústavy. Ústav mineralógie a petrológie patril pod Katedru geológie, ktorej vedúcim sa stal akademik Dimitrij Andrusov. V tomto období začala svoju vedeckú prácu orientovanú na optické stúdium sulfidov aj jeho dcéra Galina Andrusovová (pravnučka Henricha Schliemanna). Existencia týchto veľkých katedrier s ústavmi nemala však dlhá trvanie a už po dvoch rokoch sa rozpadli na menšie pracoviská, ktorých existenciu vieme sledovať s malými zmenami názvov dodnes. V rokoch 1952-1959 sa mineralógia a petrografia prednášala a vedecky rozvíjala v rámci samostatnej Fakulty geologicko-geografických vied (FGGV) na Katedre mineralógie a petrografie pod vedením Lukáča, ktorý bol v tom čase aj dekanom fakulty. V roku 1959 sa vytvorili dve samostatné katedry – katedra mineralógie a kryštalografie pod vedením prof. Lukáča a katedra petrografie, ktorej vedúcim sa stal prof. Jakub Kamenický.

Členenie na dve katedry pokračovalo aj po opätovnom zlúčení FGGV s Prírodovedeckou fakultou UK, až do školského roku 1981/82, kedy sa Katedra mineralógie a kryštalografie spojila s Katedrou geochémie do Katedry geochémie a mineralógie. V školskom roku 1986/1987 bolo oddelenie mineralógie a kryštalografie uvedenej katedry pričlenené ku Katedre petrografie a tým vznikla Katedra mineralógie a petrológie. S týmto názvom pokračovala katedra do konca roku 2020, kedy sa k 1.1.2021 spojila s Katedrou ložiskovej geológie. Dnes je bývalá Katedra mineralógie a petrológie súčasťou Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie.

 Vedné odbory mineralógia a kryštalografia sa na Univerzite Komenského úspešne rozvíjali aj vďaka výnimočným odborníkom, ktorí pôsobili na katedrách alebo ústavoch v rámci PriF UK a v krátkom období aj mimo nej na FGGV. Na Katedre mineralógie a petrografie pod vedením Rudolfa Lukáča v rokoch 1952-1960 pôsobil kryštalograf Slavomil Ďurovič, ktorý ako prvý na svete vyriešil kryštálovú štruktúru mullitu. Od roku 1962 pôsobí na Ústave anorganickej chémie SAV v Bratislave. Jeho zanietenie pre kryštalografiu priviedlo na katedru aj Vladimíra Kupčíka, ktorý sa tiež začal venovať štruktúrnej kryštalografii a špecializoval sa na výskum sulfosolí. V 50. a 60. rokoch vyriešil viacero dovtedy neznámych štruktúr ako bizmutín, emplektit a lilianit. V šesťdesiatych rokoch s ním začal spolupracovať absolvent Katedry mineralógie a petrografie Emil Makovický a spoločne položili základy modernej systematiky sulfosolí. Do tohto obdobia spadá aj ich spolupráca s Miroslav Koděrom, s ktorým identifikovali nový minerál – hodrušit a vyriešili jeho kryštálovú štruktúru. Počas svojej plodnej vedeckej kariéry, ktorú od roku 1967 rozvíjal v zahraničí (Montreal, Kodaň), obohatil vedu o viacero nových minerálov (napr. inkait, skinnerit, eskimoit, vikingit, treasurit, aurayit, mummeit, chovanit), ktoré objavil a definoval. Profesor Makovický je stále ešte vedecky aktívny a zaoberá sa najmä kryštálovými štruktúrami minerálov a ich syntézou. Na počesť práce oboch významných kryštalografov bol podľa nich pomenovaný kupčikiit a makovickyit. Emil Makovický patrí medzi svetovo uznávané a rešpektované osobnosti (Rytier rádu dánskej zástavy, 2010). V roku 2017 mu Univerzika Komenského za jeho významný prínos v geologických vedách udelila čestný titul Doctor honoric causa. Veľké osobnosti mineralógie (Ing. Ďurovič, prof Kupčík a prof. Makovický) ovplyvnili vývoj mineralogického výskumu na Univerzite Komenského a podporili kontinuitu bádania v odvetviach mineralógie – kryštalografii a genetickej mineralógii. Vedúcou osobnosťou v oblasti genetickej mineralógie bol prof. Miroslav Koděra, ktorý za objasnenie postupnosti vzniku mineralizácie na našom najväčšom rudnom ložisku Banská Štiavnica dostal v roku 1968 štátnu cenu. Spolupráca prof. Makovického s prof. Koděrom a neskôr s prof. Chovanom pokračovala aj v mladšej generácii absolventov mineralógie a petrografie a mnohí z nich v súčasnosti pôsobia ako uznávaní odborníci na domácich a zahraničných univerzitách a vedeckých inštitúciách (Majzlan – Univerzita v Jene, Nemecko; Smirnov – Stony Brook Univerzita v New Yorku, USA; Pršek – Univerzita v Krakove, Poľsko a iní).

Prvým vedúcim Katedry petrografie v rámci FGGV sa stal v roku 1959 Jakub Kamenický. Jeho vedecké smerovanie ovplyvnili zahraničné stáže u významných svetových petrológov  – prof. Niggliho v Zurichu a prof. Reinhardta v Bazileji vo Švajčiarsku (1947-1948). Študenti geológie v Bratislave ako prví v Československu počúvali v jeho podaní prednášky z metamorfnej petrografie, petrochémie a geológie kryštalinika. Aplikoval nevyhnutnú previazanosť terénneho a laboratórneho výskumu. Vychoval a odborne nasmeroval početnú generáciu slovenských petrografov. Prírodovedecká fakulta UK ocenila jeho vedecko-pedagogickú prácu udelením zlatej medaily. V odbore petrografia pôsobil aj Ernest Krist, vedúcim Katedry petrografie bol v rokoch 1962-1964 a neskôr v rokoch 1972-1985. Súčasne pôsobil ako prodekan (1963-1965) a dekan (1969-1972) PriF UK. Zaoberal sa petrológiou magmatických a metamorfovaných hornín, ku ktorým napísal aj dve vysokoškolské učebnice a geológiou kryštalinika Západných Karpát. Vedeckú školu prof. Krista dodnes reprezentuje prof. Marián Putiš. Svoju vedeckú kariéru na Katedre petrografie zahájil aj Dušan Hovorka, kde v rokoch 1959-1960 bol jej vedeckým tajomníkom. Venoval sa širokému okruhu petrografických tém, z ktorých najvýznamnejšie bolo priekopnícke štúdium akcesorických minerálov z drvených vzoriek vulkanitov, pochopenie významu ofiolitov v stavbe kôry, riešenie protolitu metamorfovaných hornín, definovanie dvoch petrografických typov mladých bazaltov na Slovensku a nález vrchnoplášťových xenolitov v nich. Veľmi intenzívne sa venoval popularizačnej činnosti a interdisciplinárnej petroarcheológii odhaľujúcej pôvod hornín starých artefaktov. Mladšia generácia petrológov, ktorú vychoval a nasmeroval na aktuálne petrologické témy (Spišiak, Ivan, Méres) pôsobí na vzdelávacích inštitúciách na významných pozíciách dodnes.

Prehľad funkčných období vedúcich pracovísk mineralógie a petrografie

RokMenoFunkcia
1940-1949prof. RNDr. Rudolf Lukáč, CSc.vedúci ústavu mineralogicko-petrografického
1949-1950prof. RNDr. Dimitrij Andrusov, CSc.vedúci spoločného pracoviska geológie
1950-1974prof. RNDr. Rudolf Lukáč, CSc.vedúci katedry mineralógie a kryštalografie
1974-1981prof. RNDr. Miroslav Koděra, CSc.vedúci katedry geochémie a mineralógie
1981-1986prof. Ing. Ján Babčan, DrSc.vedúci katedry geochémie a mineralógie
1959-1962, 1964-1972prof. RNDr. Jakub Kamenický, DrSc.vedúci katedry petrografie
1962-1964, 1972-1986prof. RNDr. Ernest Krist, CSc.vedúci katedry petrografie
1986-1989doc. RNDr. Julián Zelman, CSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie
1990RNDr. Martin Chovan, CSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie
1990-1994doc. RNDr. Pavel Hvožďara, CSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie
1994-1998prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie
1998-2008prof. RNDr. Anna Vozárová, DrSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie
2008-2020prof. RNDr. Marián Putiš, DrSc.vedúci katedry mineralógie a petrológie

Významní absolventi a pracovníci

Ing. Slavomil Ďurovič, CSc.absolvent a pracovník katedry, kryštalograf, kryštalochemik
prof. Ing. Mikuláš Matherny, DrSc.pracovník katedry, prof. na TU v Košiciach, hosť. prof. v Aachene, kryštalochemik
prof. RNDr. Ján Šalátabsolvent a pracovník katedry, prof. na baníckej fakulte VŠT v Košiciach, mineralóg a petrograf
prof. RNDr. Emil Makovickýabsolvent, profesor univerzity v Kodani, kryštalograf
prof. RNDr. Ing. Vladimír Kupčík, CSc.absolvent, profesor univerzity v Göttingene, kryštalograf
prof. Dr. Tibor Gašparíkabsolvent, profesor na Stony Brook University, New York, USA, petrológ
doc. RNDr. Michal Kaličiak, CSc.absolvent, docent TU Košice, riaditel ŠGÚDŠ, petrograf, geológ
doc. RNDr. Vratislav Hurai, DrSc.absolvent a viacročný pracovník katedry, hosťujúci docent, výskum geofluíd
RNDr. Marian Janák, DrSc.absolvent a dlhoročný pracovník katedry, metamorfný petrológ
prof. Juraj Majzlanabsolvent, hosťujúci profesor UK, ako profesor univerzity v Jene, environmentálna mineralógia, biomineralógia
Dr. Alexander Smirnovabsolvent, neskôr od r. 2000 doktorand, postdoktorand a vedecký pracovník na Carnegie Institution, Washington a Stony Brook University, New York USA;
doc. Jaroslav Pršek, PhD.absolvent a pracovník katedry, docent v Krakove, mineralóg
Zoltán Demjánabsolvent. Jeden z najúspešnejších slovenských výškových horolezcov, manažérov a absolventov Prírodovedeckej fakulty UK – odbor geológia

K významným pracovníkom radíme aj ďalších členov katedry, ktorí boli zahraničnými expertmi pri vyhľadávaní a prieskume nerastných surovín (doc. Ďurovič, doc. Hvožďara, Dr. Krivý, Dr. Siegl, Dr. Greguš), resp. členov katedry, ktorí učili na univerzitách v zahraničí a tým reprezentovali katedru (doc. Dyda). Prof. Miroslav Koděra, prof. Jakub Kamenický, prof. Ernest Krist, prof. Dušan Hovorka, prof. Anna Vozárová, prof. Martin Chovan, doc. Pavel Fejdi, prof. Marián Putiš –absolventi a dlhoroční pracovníci katedry, založili svoje vedecké školy v najrôznejších špecializáciách mineralógie a petrológie a získali medzinárodné uznanie.