{"id":34,"date":"2021-03-04T12:04:24","date_gmt":"2021-03-04T11:04:24","guid":{"rendered":"http:\/\/d.r1.wbsprt.com\/kmplg.sk\/?page_id=34"},"modified":"2024-01-25T14:10:39","modified_gmt":"2024-01-25T13:10:39","slug":"historia-katedry","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria"},"content":{"rendered":"\n<h2 id=\"minpet\">Hist\u00f3ria Katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/h2>\n\n\n\n<p>Mineral\u00f3gia a kry\u0161talografia sa za\u010dala vyu\u010dova\u0165 e\u0161te pred vznikom samostatnej Pr\u00edrodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity (PF SU, Univerzita Komensk\u00e9ho vznikla v&nbsp;roku 1919, ale v \u010dase existencie Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu sa volala Slovensk\u00e1 univerzita) a to na jej filozofickej fakulte. V zimnom semestri v \u0161kolskom roku 1939\/40 ju predn\u00e1\u0161al externista RNDr. Rudolf Luk\u00e1\u010d, ktor\u00fd bol v tom \u010dase spr\u00e1vcom \u0160t\u00e1tneho bansk\u00e9ho m\u00fazea Dion\u00fdza \u0160t\u00fara v Banskej \u0160tiavnici (dne\u0161n\u00e9 Slovensk\u00e9 bansk\u00e9 m\u00fazeum v&nbsp;Banskej \u0160tiavnici). Prv\u00fdm pracoviskom so zameran\u00edm na mineral\u00f3giu a&nbsp;petrografiu bol po vzniku Pr\u00edrodovedeckej fakulty na Slovenskej univerzite v&nbsp;roku 1940 \u00dastav mineralogicko-petrografick\u00fd, ktor\u00fd viedol RNDr. Rudolf Luk\u00e1\u010d, CSc. Rudolf Luk\u00e1\u010d sa pova\u017euje aj za zakladate\u013ea mineralogick\u00fdch a&nbsp;petrografick\u00fdch zbierok, ktorej z\u00e1kladom boli kolekcie od firmy Krantz z&nbsp;Bonnu a Freibergskej ban\u00edckej akad\u00e9mie, zbierky Peschla, Rongeho a&nbsp;tie\u017e vzorky, ktor\u00e9 z\u00edskal vlastn\u00fdm zberom. Po schv\u00e1len\u00ed nov\u00e9ho vysoko\u0161kolsk\u00e9ho z\u00e1kona v roku 1950 sa na Pr\u00edrodovedeckej fakulte SU zriadilo \u0161es\u0165 katedier, v r\u00e1mci ktor\u00fdch pracovali aj samostatn\u00e9 \u00fastavy. \u00dastav mineral\u00f3gie a&nbsp;petrol\u00f3gie patril pod Katedru geol\u00f3gie, ktorej ved\u00facim sa stal akademik Dimitrij Andrusov. V&nbsp;tomto obdob\u00ed za\u010dala svoju vedeck\u00fa pr\u00e1cu orientovan\u00fa na optick\u00e9 st\u00fadium sulfidov aj jeho dc\u00e9ra Galina Andrusovov\u00e1 (pravnu\u010dka Henricha Schliemanna). Existencia t\u00fdchto ve\u013ek\u00fdch katedrier s&nbsp;\u00fastavmi nemala v\u0161ak dlh\u00e1 trvanie a&nbsp;u\u017e po dvoch rokoch sa rozpadli na men\u0161ie pracovisk\u00e1, ktor\u00fdch existenciu vieme sledova\u0165 s&nbsp;mal\u00fdmi zmenami n\u00e1zvov dodnes. V&nbsp;rokoch 1952-1959 sa mineral\u00f3gia a petrografia predn\u00e1\u0161ala a&nbsp;vedecky rozv\u00edjala v r\u00e1mci samostatnej Fakulty geologicko-geografick\u00fdch vied (FGGV) na Katedre mineral\u00f3gie a petrografie pod veden\u00edm Luk\u00e1\u010da, ktor\u00fd bol v tom \u010dase aj dekanom fakulty. V&nbsp;roku 1959 sa vytvorili dve samostatn\u00e9 katedry \u2013 katedra mineral\u00f3gie a&nbsp;kry\u0161talografie pod veden\u00edm prof. Luk\u00e1\u010da a&nbsp;katedra petrografie, ktorej ved\u00facim sa stal prof. Jakub Kamenick\u00fd.<\/p>\n\n\n\n<p>\u010clenenie na dve katedry pokra\u010dovalo aj po op\u00e4tovnom zl\u00fa\u010den\u00ed FGGV s Pr\u00edrodovedeckou fakultou UK, a\u017e do \u0161kolsk\u00e9ho roku 1981\/82, kedy sa Katedra mineral\u00f3gie a kry\u0161talografie spojila s Katedrou geoch\u00e9mie do Katedry geoch\u00e9mie a mineral\u00f3gie. V \u0161kolskom roku 1986\/1987 bolo oddelenie mineral\u00f3gie a kry\u0161talografie uvedenej katedry pri\u010dlenen\u00e9 ku Katedre petrografie a t\u00fdm vznikla Katedra mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie. S&nbsp;t\u00fdmto n\u00e1zvom pokra\u010dovala katedra do konca roku 2020, kedy sa k&nbsp;1.1.2021 spojila s&nbsp;Katedrou lo\u017eiskovej geol\u00f3gie. Dnes je b\u00fdval\u00e1 Katedra mineral\u00f3gie a&nbsp;petrol\u00f3gie s\u00fa\u010das\u0165ou Katedry mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a&nbsp;lo\u017eiskovej geol\u00f3gie.<\/p>\n\n\n\n<p>&nbsp;Vedn\u00e9 odbory mineral\u00f3gia a kry\u0161talografia sa na Univerzite Komensk\u00e9ho \u00faspe\u0161ne rozv\u00edjali aj v\u010faka v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm odborn\u00edkom, ktor\u00ed p\u00f4sobili na katedr\u00e1ch alebo \u00fastavoch v r\u00e1mci PriF UK a v kr\u00e1tkom obdob\u00ed aj mimo nej na FGGV. Na Katedre mineral\u00f3gie a&nbsp;petrografie pod veden\u00edm Rudolfa Luk\u00e1\u010da v&nbsp;rokoch 1952-1960 p\u00f4sobil kry\u0161talograf Slavomil \u010eurovi\u010d, ktor\u00fd ako prv\u00fd na svete vyrie\u0161il kry\u0161t\u00e1lov\u00fa \u0161trukt\u00faru mullitu. Od roku 1962 p\u00f4sob\u00ed na \u00dastave anorganickej ch\u00e9mie SAV v&nbsp;Bratislave. Jeho zanietenie pre kry\u0161talografiu priviedlo na katedru aj Vladim\u00edra Kup\u010d\u00edka, ktor\u00fd sa tie\u017e za\u010dal venova\u0165 \u0161trukt\u00farnej kry\u0161talografii a&nbsp;\u0161pecializoval sa na v\u00fdskum sulfosol\u00ed. V&nbsp;50. a&nbsp;60. rokoch vyrie\u0161il viacero dovtedy nezn\u00e1mych \u0161trukt\u00far ako bizmut\u00edn, emplektit a&nbsp;lilianit. V&nbsp;\u0161es\u0165desiatych rokoch s&nbsp;n\u00edm za\u010dal spolupracova\u0165 absolvent Katedry mineral\u00f3gie a&nbsp;petrografie Emil Makovick\u00fd a&nbsp;spolo\u010dne polo\u017eili z\u00e1klady modernej systematiky sulfosol\u00ed. Do tohto obdobia spad\u00e1 aj ich spolupr\u00e1ca s&nbsp;Miroslav Kod\u011brom, s&nbsp;ktor\u00fdm identifikovali nov\u00fd miner\u00e1l \u2013 hodru\u0161it a&nbsp;vyrie\u0161ili jeho kry\u0161t\u00e1lov\u00fa \u0161trukt\u00faru. Po\u010das svojej plodnej vedeckej kari\u00e9ry, ktor\u00fa od roku 1967 rozv\u00edjal v&nbsp;zahrani\u010d\u00ed (Montreal, Koda\u0148), obohatil vedu o&nbsp;viacero nov\u00fdch miner\u00e1lov (napr. inkait, skinnerit, eskimoit, vikingit, treasurit, aurayit, mummeit, chovanit), ktor\u00e9 objavil a&nbsp;definoval. Profesor Makovick\u00fd je st\u00e1le e\u0161te vedecky akt\u00edvny a zaober\u00e1 sa najm\u00e4 kry\u0161t\u00e1lov\u00fdmi \u0161trukt\u00farami miner\u00e1lov a ich synt\u00e9zou. Na po\u010des\u0165 pr\u00e1ce oboch v\u00fdznamn\u00fdch kry\u0161talografov bol pod\u013ea nich pomenovan\u00fd kup\u010dikiit a&nbsp;makovickyit. Emil Makovick\u00fd patr\u00ed medzi svetovo uzn\u00e1van\u00e9 a re\u0161pektovan\u00e9 osobnosti (Rytier r\u00e1du d\u00e1nskej z\u00e1stavy, 2010). V roku 2017 mu Univerzika Komensk\u00e9ho za jeho v\u00fdznamn\u00fd pr\u00ednos v geologick\u00fdch ved\u00e1ch udelila \u010destn\u00fd titul Doctor honoric causa. Ve\u013ek\u00e9 osobnosti mineral\u00f3gie (Ing. \u010eurovi\u010d, prof Kup\u010d\u00edk a&nbsp;prof. Makovick\u00fd) ovplyvnili v\u00fdvoj mineralogick\u00e9ho v\u00fdskumu na Univerzite Komensk\u00e9ho a&nbsp;podporili kontinuitu b\u00e1dania v&nbsp;odvetviach mineral\u00f3gie \u2013 kry\u0161talografii a&nbsp;genetickej mineral\u00f3gii. Ved\u00facou osobnos\u0165ou v&nbsp;oblasti genetickej mineral\u00f3gie bol prof. Miroslav Kod\u011bra, ktor\u00fd za objasnenie postupnosti vzniku mineraliz\u00e1cie na na\u0161om najv\u00e4\u010d\u0161om rudnom lo\u017eisku Bansk\u00e1 \u0160tiavnica dostal v&nbsp;roku 1968 \u0161t\u00e1tnu cenu. Spolupr\u00e1ca prof. Makovick\u00e9ho s&nbsp;prof. Kod\u011brom a&nbsp;nesk\u00f4r s&nbsp;prof. Chovanom pokra\u010dovala aj v&nbsp;mlad\u0161ej gener\u00e1cii absolventov mineral\u00f3gie a&nbsp;petrografie a&nbsp;mnoh\u00ed z nich v&nbsp;s\u00fa\u010dasnosti p\u00f4sobia ako uzn\u00e1van\u00ed odborn\u00edci na dom\u00e1cich a&nbsp;zahrani\u010dn\u00fdch univerzit\u00e1ch a&nbsp;vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch (Majzlan \u2013 Univerzita v&nbsp;Jene, Nemecko; Smirnov \u2013 Stony Brook Univerzita v&nbsp;New Yorku, USA; Pr\u0161ek \u2013 Univerzita v&nbsp;Krakove, Po\u013esko a&nbsp;in\u00ed).<\/p>\n\n\n\n<p>Prv\u00fdm ved\u00facim Katedry petrografie v&nbsp;r\u00e1mci FGGV sa stal v&nbsp;roku 1959 Jakub Kamenick\u00fd. Jeho vedeck\u00e9 smerovanie ovplyvnili zahrani\u010dn\u00e9 st\u00e1\u017ee u&nbsp;v\u00fdznamn\u00fdch svetov\u00fdch petrol\u00f3gov &nbsp;&#8211; prof. Niggliho v Zurichu a prof. Reinhardta v Bazileji vo \u0160vaj\u010diarsku (1947-1948). \u0160tudenti geol\u00f3gie v Bratislave ako prv\u00ed v \u010ceskoslovensku po\u010d\u00favali v jeho podan\u00ed predn\u00e1\u0161ky z metamorfnej petrografie, petroch\u00e9mie a geol\u00f3gie kry\u0161talinika. Aplikoval nevyhnutn\u00fa previazanos\u0165 ter\u00e9nneho a laborat\u00f3rneho v\u00fdskumu. Vychoval a odborne nasmeroval po\u010detn\u00fa gener\u00e1ciu slovensk\u00fdch petrografov. Pr\u00edrodovedeck\u00e1 fakulta UK ocenila jeho vedecko-pedagogick\u00fa pr\u00e1cu udelen\u00edm zlatej medaily. V odbore petrografia p\u00f4sobil aj Ernest Krist, ved\u00facim Katedry petrografie bol v rokoch 1962-1964 a nesk\u00f4r v rokoch 1972-1985. S\u00fa\u010dasne p\u00f4sobil ako prodekan (1963-1965) a dekan (1969-1972) PriF UK. Zaoberal sa petrol\u00f3giou magmatick\u00fdch a metamorfovan\u00fdch horn\u00edn, ku ktor\u00fdm nap\u00edsal aj dve vysoko\u0161kolsk\u00e9 u\u010debnice a geol\u00f3giou kry\u0161talinika Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t. Vedeck\u00fa \u0161kolu prof. Krista dodnes reprezentuje prof. Mari\u00e1n Puti\u0161. Svoju vedeck\u00fa kari\u00e9ru na Katedre petrografie zah\u00e1jil aj Du\u0161an Hovorka, kde v rokoch 1959-1960 bol jej vedeck\u00fdm tajomn\u00edkom. Venoval sa \u0161irok\u00e9mu okruhu petrografick\u00fdch t\u00e9m, z ktor\u00fdch najv\u00fdznamnej\u0161ie bolo priekopn\u00edcke \u0161t\u00fadium akcesorick\u00fdch miner\u00e1lov z drven\u00fdch vzoriek vulkanitov, pochopenie v\u00fdznamu ofiolitov v stavbe k\u00f4ry, rie\u0161enie protolitu metamorfovan\u00fdch horn\u00edn, definovanie dvoch petrografick\u00fdch typov mlad\u00fdch bazaltov na Slovensku a n\u00e1lez vrchnopl\u00e1\u0161\u0165ov\u00fdch xenolitov v nich. Ve\u013emi intenz\u00edvne sa venoval populariza\u010dnej \u010dinnosti a interdisciplin\u00e1rnej petroarcheol\u00f3gii odha\u013euj\u00facej p\u00f4vod horn\u00edn star\u00fdch artefaktov. Mlad\u0161ia gener\u00e1cia petrol\u00f3gov, ktor\u00fa vychoval a nasmeroval na aktu\u00e1lne petrologick\u00e9 t\u00e9my (Spi\u0161iak, Ivan, M\u00e9res) p\u00f4sob\u00ed na vzdel\u00e1vac\u00edch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch na v\u00fdznamn\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch dodnes.<\/p>\n\n\n\n<h3><strong>Preh\u013ead funk\u010dn\u00fdch obdob\u00ed ved\u00facich pracov\u00edsk mineral\u00f3gie a petrografie<\/strong><\/h3>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><thead><tr><th scope=\"col\">Rok<\/th><th scope=\"col\">Meno<\/th><th scope=\"col\">Funkcia<\/th><\/tr><\/thead><tbody><tr><td>1940-1949<\/td><td>prof. RNDr. Rudolf Luk\u00e1\u010d, CSc.<\/td><td>ved\u00faci \u00fastavu mineralogicko-petrografick\u00e9ho<\/td><\/tr><tr><td>1949-1950<\/td><td>prof. RNDr. Dimitrij Andrusov, CSc.<\/td><td>ved\u00faci spolo\u010dn\u00e9ho pracoviska geol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1950-1974<\/td><td>prof. RNDr. Rudolf Luk\u00e1\u010d, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a kry\u0161talografie<\/td><\/tr><tr><td>1974-1981<\/td><td>prof. RNDr. Miroslav Kod\u011bra, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry geoch\u00e9mie a mineral\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1981-1986<\/td><td>prof. Ing. J\u00e1n Bab\u010dan, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry geoch\u00e9mie a mineral\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1959-1962, 1964-1972<\/td><td>prof. RNDr. Jakub Kamenick\u00fd, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry petrografie<\/td><\/tr><tr><td>1962-1964, 1972-1986<\/td><td>prof. RNDr. Ernest Krist, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry petrografie<\/td><\/tr><tr><td>1986-1989<\/td><td>doc. RNDr. Juli\u00e1n Zelman, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1990<\/td><td>RNDr. Martin Chovan, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1990-1994<\/td><td>doc. RNDr. Pavel Hvo\u017e\u010fara, CSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1994-1998<\/td><td>prof. RNDr. Du\u0161an Hovorka, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1998-2008<\/td><td>prof. RNDr. Anna Voz\u00e1rov\u00e1, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>2008-2020<\/td><td>prof. RNDr. Mari\u00e1n Puti\u0161, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<h3><strong>V\u00fdznamn\u00ed absolventi a pracovn\u00edci<\/strong><\/h3>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Ing. Slavomil \u010eurovi\u010d, CSc.<\/td><td>absolvent a pracovn\u00edk katedry, kry\u0161talograf, kry\u0161talochemik<\/td><\/tr><tr><td>prof. Ing. Mikul\u00e1\u0161 Matherny, DrSc.<\/td><td>pracovn\u00edk katedry, prof. na TU v Ko\u0161iciach, hos\u0165. prof. v Aachene, kry\u0161talochemik<\/td><\/tr><tr><td>prof. RNDr. J\u00e1n \u0160al\u00e1t<\/td><td>absolvent a pracovn\u00edk katedry, prof. na ban\u00edckej fakulte V\u0160T v Ko\u0161iciach, mineral\u00f3g a petrograf<\/td><\/tr><tr><td>prof. RNDr. Emil Makovick\u00fd<\/td><td>absolvent, profesor univerzity v Kodani, kry\u0161talograf<\/td><\/tr><tr><td>prof. RNDr. Ing. Vladim\u00edr Kup\u010d\u00edk, CSc.<\/td><td>absolvent, profesor univerzity v G\u00f6ttingene, kry\u0161talograf<\/td><\/tr><tr><td>prof. Dr. Tibor Ga\u0161par\u00edk<\/td><td>absolvent, profesor na Stony Brook University, New York, USA, petrol\u00f3g<\/td><\/tr><tr><td>doc. RNDr. Michal Kali\u010diak, CSc.<\/td><td>absolvent, docent TU Ko\u0161ice, riaditel \u0160G\u00daD\u0160, petrograf, geol\u00f3g<\/td><\/tr><tr><td>doc. RNDr. Vratislav Hurai, DrSc.<\/td><td>absolvent a viacro\u010dn\u00fd pracovn\u00edk katedry, hos\u0165uj\u00faci docent, v\u00fdskum geoflu\u00edd<\/td><\/tr><tr><td>RNDr. Marian Jan\u00e1k, DrSc.<\/td><td>absolvent a dlhoro\u010dn\u00fd pracovn\u00edk katedry, metamorfn\u00fd petrol\u00f3g<\/td><\/tr><tr><td>prof. Juraj Majzlan<\/td><td>absolvent, hos\u0165uj\u00faci profesor UK, ako profesor univerzity v Jene, environment\u00e1lna mineral\u00f3gia, biomineral\u00f3gia<\/td><\/tr><tr><td>Dr. Alexander Smirnov<\/td><td>absolvent, nesk\u00f4r od r. 2000 doktorand, postdoktorand a vedeck\u00fd pracovn\u00edk na Carnegie Institution, Washington a Stony Brook University, New York USA;<\/td><\/tr><tr><td>doc. Jaroslav Pr\u0161ek, PhD.<\/td><td>absolvent a pracovn\u00edk katedry, docent v Krakove, mineral\u00f3g<\/td><\/tr><tr><td>Zolt\u00e1n Demj\u00e1n<\/td><td>absolvent. Jeden z naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edch slovensk\u00fdch v\u00fd\u0161kov\u00fdch horolezcov, mana\u017e\u00e9rov a absolventov Pr\u00edrodovedeckej fakulty UK \u2013 odbor geol\u00f3gia<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<p>K v\u00fdznamn\u00fdm pracovn\u00edkom rad\u00edme aj \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov katedry, ktor\u00ed boli zahrani\u010dn\u00fdmi expertmi pri vyh\u013ead\u00e1van\u00ed a prieskume nerastn\u00fdch surov\u00edn (doc. \u010eurovi\u010d, doc. Hvo\u017e\u010fara, Dr. Kriv\u00fd, Dr. Siegl, Dr. Gregu\u0161), resp. \u010dlenov katedry, ktor\u00ed u\u010dili na univerzit\u00e1ch v zahrani\u010d\u00ed a t\u00fdm reprezentovali katedru (doc. Dyda). Prof. Miroslav Kod\u011bra, prof. Jakub Kamenick\u00fd, prof. Ernest Krist, prof. Du\u0161an Hovorka, prof. Anna Voz\u00e1rov\u00e1, prof. Martin Chovan, doc. Pavel Fejdi, prof. Mari\u00e1n Puti\u0161&nbsp;\u2013absolventi a dlhoro\u010dn\u00ed pracovn\u00edci katedry, zalo\u017eili svoje vedeck\u00e9 \u0161koly v najr\u00f4znej\u0161\u00edch \u0161pecializ\u00e1ci\u00e1ch mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie a z\u00edskali medzin\u00e1rodn\u00e9 uznanie.<\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<h2 id=\"lozgeol\">Hist\u00f3ria Katedry lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/h2>\n\n\n\n<p>Pre potreby industrializ\u00e1cie Slovenska, a najm\u00e4 na zabezpe\u010denie dostatku dom\u00e1cich surov\u00edn\u00a0 bola, pri vzniku Fakulty geograficko-geologick\u00fdch vied (FGGV) Slovenskej univerzity (SU) v roku 1952 vytvoren\u00e1 katedra nerastn\u00fdch surov\u00edn. Jej ved\u00facim sa stal doc. Bohuslav Cambel, ktor\u00fd ju obetavo budoval a viedol a\u017e do roku 1963, resp. 1969 ( kedy B. Cambel p\u00f4sobil aj vo funkcii dekana fakulty a rektora univerzity). Na\u00a0samom za\u010diatku \u010dlenom katedry bol z\u00e1stupca profesora S. Hl\u00f4\u0161ka, asistenti Ing. M. B\u00f6hmer, a\u00a0S. \u010eurovi\u010d a vedeck\u00fd a\u0161pirant C. Var\u010dek. Postupne sa na katedre nerastn\u00fdch surov\u00edn sformoval pomerne \u0161irok\u00fd okruh u\u010dite\u013eov a\u00a0odborn\u00edkov na lo\u017eiskov\u00fa geol\u00f3giu, geoch\u00e9miu a\u00a0geofyziku. P\u00f4vodn\u00e1 katedra nerastn\u00fdch surov\u00edn sa v 1969 rozdelila na tri samostatn\u00e9 katedry. Katedru nerastn\u00fdch surov\u00edn \u00a0\u010falej viedol doc. Dr. C. Var\u010dek, CSc., katedru geoch\u00e9mie prof. Dr. B. Cambel, DrSc. a katedru geofyziky prof. Ing. V. Pa\u0161teka, DrSc. V\u00a0roku 1986 katedru nerastn\u00fdch surov\u00edn premenovali na katedru lo\u017eiskovej geol\u00f3gie. \u00a0Prof. Var\u010dek bol ved\u00faci katedry do roku 1988, \u00a0a potom\u00a0 katedru viedol prof. RNDr. I. Kraus, DrSc. \u00a0V\u00a0obdob\u00ed \u00a01997 \u2013 2003\u00a0 viedol katedru prof. RNDr. Igor Rojkovi\u010d, DrSc. a\u00a0do roku 2006 prof.\u00a0 RNDr V. \u0160ucha, DrSc. Od roku 2005 bolo ku katedre pripojen\u00e9 \u00a0fakultn\u00e9 pracovisko elektr\u00f3novej mikroskopie (b\u00fdval\u00fd CLEOM)\u00a0 pod veden\u00edm Ing. M. \u010caplovi\u010dovej, CSc. V\u00a0\u010dinnosti bolo a\u017e do roku 2018, kedy \u010dasti zariadenia boli premiestnen\u00e9 na STU, kde vzniklo centrum elektr\u00f3novej mikroskopie, a\u00a0kde p\u00f4sob\u00ed aj M. \u010caplovi\u010dov\u00e1. Od roku 2006 do 2020\u00a0 viedla\u00a0 katedru prof. RNDr. O. Lintnerov\u00e1, CSc. V roku 2021 vzniklo spolo\u010dn\u00e9 pracovisko \u00a0Katedra mineral\u00f3gie,\u00a0petrografie a\u00a0lo\u017eiskovej geol\u00f3gie pod veden\u00edm doc. Mgr. P. Uhl\u00edka, PhD. \u00a0<\/p>\n\n\n\n<p>Katedra zabezpe\u010dovala v\u00fdu\u010dbu hlavne v\u00a0\u0161tudijnom odbore geol\u00f3gia ( v\u00a0\u0161pecializ\u00e1cii\u00a0 lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia, nesk\u00f4r z\u00e1kladn\u00e1 a\u00a0lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia) \u00a0a geoch\u00e9mia a vo vy\u0161\u0161\u00edch ro\u010dn\u00edkoch, v\u00fdu\u010dbu lo\u017e\u00edsk nerastn\u00fdch surov\u00edn v\u00a0 odbore u\u017eit\u00e1 (aplikovan\u00e1) geofyzika, in\u017einierska geol\u00f3gia, a\u00a0hydrogeol\u00f3gia. Pri katedre pracovala komisia na obhajoby kandid\u00e1tskych dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1c z\u00a0oboru 12-04-9 lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia a u\u017eit\u00e1 \u00a0geofyzika (predseda prof. C. Var\u010dek ) Nesk\u00f4r na katedre p\u00f4sobili dvaja predsedovia spolo\u010dnej odborovej komisie (OK) pre doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium prof. I. Kraus vo vednom odbore lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia a\u00a0ekonomick\u00e1 geol\u00f3gia a \u00a0I. Rojkovi\u010d, vo vednom odbore\u00a0geoch\u00e9mia.\u00a0<\/p>\n\n\n\n<p>Od roku 2002 \u00a0sa realizuje samostatn\u00fd magistersk\u00fd \u0161tudijn\u00fd program lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia. \u00a0Bol postupne\u00a0 sformovan\u00fd v\u00a0r\u00e1mci prestavby V\u0160 &#8211; \u0161t\u00fadia na kreditov\u00fd syst\u00e9m a\u00a0zavedenie \u00a0akreditovan\u00e9ho trojstup\u0148ov\u00e9ho \u0161t\u00fadia. Na dvojro\u010dn\u00e9 magistersk\u00e9 \u0161t\u00fadium priamo nadv\u00e4zuje \u0161tvorro\u010dn\u00e9 doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium (OK 4.1.27 lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia).\u00a0Garantom\u00a0 \u0161t\u00fadia boli postupne prof. Rojkovi\u010d a\u00a0 prof. V. \u0160ucha a\u00a0prof. O. Lintnerov\u00e1.<\/p>\n\n\n\n<p>U\u010ditelia KLG sa tie\u017e podie\u013eali na v\u00fdu\u010dbe predmetov programu \u201eEnvironment\u00e1lna geol\u00f3gia\u201c, ktor\u00fd ako samostatn\u00fd magistersk\u00fd program absolvovali prv\u00ed \u0161tudenti v\u00a0roku 1998 (posledn\u00ed v\u00a0roku 2014). Prof. V. \u0160ucha a\u00a0prof. O. Lintnerov\u00e1 sa podie\u013eali na formovan\u00ed programu a nap\u00edsan\u00ed u\u010debnice \u00a0o vplyve \u0165a\u017eby nerastn\u00fdch surov\u00edn na \u017eivotn\u00e9 prostredie a\u00a0o vyu\u017e\u00edvan\u00ed nerastn\u00fdch surov\u00edn na environment\u00e1lne \u00fa\u010dely a v\u00a0kontexte so z\u00e1sadami udr\u017eate\u013enej \u0165a\u017eby nerastn\u00fdch surov\u00edn pre rozvoj \u00a0spolo\u010dnosti. Niektor\u00e9 enviro-predmety sa nesk\u00f4r stali predmetmi magistersk\u00e9ho programu lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia, spolu s\u00a0moderniz\u00e1ciou v\u00fduky met\u00f3d vyh\u013ead\u00e1vania a\u00a0hodnotenia surov\u00edn. Postupn\u00fd pokles \u0161tudentov geol\u00f3gie viedol k sp\u00e1janiu \u0161tudijn\u00fdch \u00a0programov v\u00a0r\u00e1mci geol\u00f3gie (resp. v\u00a0odbore Vedy o\u00a0Zemi) \u00a0a\u00a0v\u00a0roku 2020 bol na akredit\u00e1ciu podan\u00fd spojen\u00fd magistersk\u00fd program Mineral\u00f3gia, petrol\u00f3gia a\u00a0lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia. Doktorandsk\u00fd program lo\u017eiskov\u00e1 geol\u00f3gia sa zachov\u00e1va, s\u00a0amb\u00edciou \u0161koli\u0165 aj zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Vedeck\u00e1 \u010dinnos\u0165 pracovn\u00edkov lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/strong> bola a je zameran\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm na \u0161t\u00fadium vzniku, vyh\u013ead\u00e1vanie a\u00a0oce\u0148ovanie v\u0161etk\u00fdch druhov nerastn\u00fdch surov\u00edn \u2013 rudn\u00fdch, nerudn\u00fdch a\u00a0fos\u00edlnych pal\u00edv (kaustobiolitov)<em>.<\/em> V\u00a0prvom obdob\u00ed\u00a0 to bol v\u00fdskum zameran\u00fd hlavne na vyh\u013ead\u00e1vanie \u017eelezn\u00fdch, polymetalick\u00fdch, drahokovov\u00fdch a\u00a0ur\u00e1nov\u00fdch r\u00fad v\u00a0Spi\u0161sko-gemerskom rudohor\u00ed, v\u00a0stredoslovensk\u00fdch neovulkanitoch, N\u00edzkych Tatr\u00e1ch a\u00a0Mal\u00fdch Kapratoch <em>(<\/em>prof. C. Var\u010dek, prof. M. Bohmer, prof. \u00a0I. Rojkovi\u010d., Dr. M. H\u00e1ber, prof. B. Cambel, Dr. B. Antal ). Z\u00a0kaustobiolitov sa \u0161tudovali v\u0161etky hlavn\u00e9 hnedouho\u013en\u00e9 lo\u017eisk\u00e1 Slovenska z\u00a0uho\u013eno-petrografickej a\u00a0geochemickej str\u00e1nky, ako aj lo\u017e\u00edsk ropy vo viedenskej panve (prof. F. \u010cech,\u00a0 doc. F. Petr\u00edk). Z\u00a0nerudn\u00fdch surov\u00edn boli v\u00a0popred\u00ed z\u00e1ujmu magnezity \u00a0kaol\u00edny, kaolinitov\u00e9 \u00edly, bentonity, zeolity a\u00a0perlity najm\u00e4 v\u00a0neovulkanitoch a\u00a0v\u00a0neog\u00e9nnych panv\u00e1ch Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t (Doc. J. Turan, objav lo\u017e\u00edsk zeolitov prof. Kraus, Dr. E. \u0160amajov\u00e1). V\u00fdstupom boli nov\u00e9 poznatky o jednotliv\u00fdch lo\u017eisk\u00e1ch i syntetick\u00e9 pr\u00e1ce o metalogenetickom v\u00fdvoji Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t. Praktick\u00e9 poznatky o\u00a0surovin\u00e1ch boli od za\u010diatku z\u00e1kladom pre vedeck\u00fd v\u00fdskum, ktor\u00fd sa rozv\u00edjal najm\u00e4 na poli laborat\u00f3rneho a experiment\u00e1lneho v\u00fdskumu \u00edlov\u00fdch miner\u00e1lov a\u00a0nesk\u00f4r miner\u00e1lnych nanomateri\u00e1lov (prof. I.Kraus, prof.V. \u0160ucha, \u00a0doc. P. Uhl\u00edk). V\u00fdznamn\u00fa \u00falohu plnili aj medzin\u00e1rodn\u00e9 vedeck\u00e9 spolupr\u00e1ce u\u010dite\u013eov katedry a\u00a0\u00fa\u010das\u0165 na zahrani\u010dn\u00fdch expert\u00edzach (prof. M. Bohmer, prof.\u00a0 I. Rojkovi\u010d., Dr. M. H\u00e1ber, prof. V. \u0160ucha, Doc. P. Uhl\u00edk, Dr. M. Osack\u00fd. Doc. P. Kod\u011bra<em>). <\/em>V\u00fdznamn\u00fdm medzin\u00e1rodn\u00fdm ocenen\u00edm v\u00fdskumnej \u010dinnosti bolo vykon\u00e1vanie funkcie Gener\u00e1lneho sekret\u00e1ra Eur\u00f3pskej \u00edlovej asoci\u00e1cie v\u00a0rokoch 1995 \u2013 1999 (Prof. I. Kraus) alebo poverenie organiz\u00e1ciou prvej Stredoeur\u00f3pskej \u00edlovej konferencie v\u00a0roku 2001.<\/p>\n\n\n\n<p>Uveden\u00e9 vedeck\u00e9 \u0161koly sa na katedrest\u00e1le rozv\u00edjaj\u00fa, \u010do dokumentuj\u00fa vedeck\u00e9 projekty a publik\u00e1cie u\u010dite\u013eov. Medzin\u00e1rodn\u00fd ohlas z\u00edskali pr\u00e1ce o novom type zlata v&nbsp;oblasti stredoslovensk\u00fdch neovulkanitov (lo\u017eisku Bansk\u00e1 Hodru\u0161a, rudn\u00e1 \u0161kola doc. P. Kod\u011bra ) alebo&nbsp; pr\u00e1ce o&nbsp;vlastnostiach talku, perlitov alebo v\u00fdskume \u00edlov\u00fdch miner\u00e1loch v ropn\u00fdch bridl\u00edciach&nbsp; z&nbsp;Kanady (doc. P. Uhl\u00edk,&nbsp; Dr. M. Osack\u00fd). &nbsp;V&nbsp;posledn\u00fdch (dvoch) &nbsp;desa\u0165ro\u010diach sa rozvinula vedeck\u00e1 \u0161kola v\u00fdskumu environment\u00e1lnych dopadov \u0165a\u017eby nerastn\u00fdch surov\u00edn na \u017eivotn\u00e9 prostredie (prof. V. \u0160ucha, prof. O. Lintnerov\u00e1,&nbsp; Dr. B. Antal, &nbsp;doc. P. \u0160ottn\u00edk).<\/p>\n\n\n\n<p>V\u0161etky smery sp\u00e1ja snaha o inovat\u00edvne zhodnocovanie dom\u00e1cich surov\u00edn vr\u00e1tane netradi\u010dn\u00fdch ako aj rozvoj nov\u00fdch met\u00f3d v\u00fdskumu a\u00a0experiment\u00e1lnych postupov pri hodnoten\u00ed surov\u00edn ale aj digitaliz\u00e1cia a\u00a0informatiz\u00e1cia \u00a0prieskumn\u00fdch met\u00f3d ( doc. P. Kod\u011bra,\u00a0 doc. P. \u0160ottn\u00edk,\u00a0 Dr. J. Br\u010dekov\u00e1 ). St\u00e1le sa rozv\u00edja \u00fazka spolupr\u00e1ca s\u00a0firmami a\u00a0organiz\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 sa zaoberaj\u00fa \u0165a\u017ebou a\u00a0vyu\u017e\u00edvan\u00edm neradn\u00fdch surov\u00edn. Av\u0161ak poznatky z\u00a0v\u00fdskumu surov\u00edn st\u00e1le s\u00fa potrebn\u00e9 pre lep\u0161ie pochopenie metalogentick\u00e9ho v\u00fdvoja Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t a pre region\u00e1lnu korel\u00e1ciu Z\u00e1padn\u00fdch Karp\u00e1t s\u00a0in\u00fdmi \u010das\u0165ami sveta.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>P\u00f4sobenie ved\u00facich Katedry<\/strong><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>&nbsp;Obdobie<\/td><td>meno<\/td><td>Funkcia<\/td><\/tr><tr><td>1952-1963<\/td><td>prof. RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc.<\/td><td>ved\u00faci katedry nerastn\u00fdch surov\u00edn<\/td><\/tr><tr><td>1963\u20131986<\/td><td>prof. RNDr. Cyril Var\u010dek, CSc.,&nbsp;&nbsp;<\/td><td>ved\u00faci katedry nerastn\u00fdch surov\u00edn, (a geoch\u00e9mie)<\/td><\/tr><tr><td>1986-1988<\/td><td>prof. RNDr. Cyril Var\u010dek, CSc.,&nbsp;&nbsp;<\/td><td>ved\u00faci katedry lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1988\u20131997<\/td><td>prof. RNDr. Ivan Kraus, DrSc.,&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;<\/td><td>ved\u00faci katedry lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>1997\u20132004<\/td><td>prof. RNDr. Igor Rojkovi\u010d, DrSc<br><br><\/td><td>ved\u00faci katedra lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>2004\u20132005<\/td><td>prof. RNDr. Vladim\u00edr \u0160ucha, DrSc.,&nbsp;<\/td><td>ved\u00faci katedra lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/td><\/tr><tr><td>2006\u20132020<\/td><td>prof. RNDr. Ot\u00edlia Lintnerov\u00e1, CSc.<\/td><td>ved\u00faca katedra lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>V\u00fdznamn\u00ed pracovn\u00edci a absolventi katedry (v abecednom porad\u00ed)<\/strong><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-table\"><table><tbody><tr><td>Antal Boris<\/td><td>&nbsp;Absolvent, zamestnanec katedry, potom pracovn\u00ed Odboru geol\u00f3gie a pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov M\u017dP SR&nbsp;<\/td><\/tr><tr><td>Gargul\u00e1k Milan<\/td><td>Absolvent, bol ved\u00faci odboru Geofondu \u0160G\u00daD\u0160, hist\u00f3ria ban\u00edctva, ochrana kult\u00farno-technick\u00fdch pamiatok<\/td><\/tr><tr><td>Honty Miroslav<\/td><td>Belgick\u00e9 jadrov\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 centrum SCK\u00b7CEN, Mol, Belgicko &#8211; vedeck\u00fd pracovn\u00edk<\/td><\/tr><tr><td>Lexa Jaroslav<\/td><td>V\u00fdznamn\u00fd vulkanol\u00f3g a\u00a0lo\u017eiskov\u00fd geol\u00f3g, \u0160GUD\u0160 a Geologick\u00fd \u00fastav SAV, dlhodob\u00e1 spolupr\u00e1ca s pracoviskom<\/td><\/tr><tr><td>Kone\u010dn\u00fd Vlastimil<\/td><td>V\u00fdznamn\u00fd eur\u00f3psky vulkanol\u00f3g, absolvent 1959, p\u00f4sobil na GUD\u0160, viedol oddelenie neovulkanitov, v\u00fdznamn\u00e9 publik\u00e1cie v&nbsp;\u010dasopisoch a&nbsp;monografie.<\/td><\/tr><tr><td>Machar\u00edk Martin<\/td><td>b\u00fdval\u00fd tajomn\u00edk V\u00fdboru vl\u00e1dy SR pre obnovu a rozvoj Vysok\u00fdch Tatier; popredn\u00fd predstavite\u013e Slovensk\u00e9ho skautingu;&nbsp; predseda fondu na obnovu Kalv\u00e1rie v B. \u0160tiavnici, poslanec v&nbsp;Banskej \u0160tiavnici<\/td><\/tr><tr><td>Sl\u00e1vkay Miroslav<\/td><td>V\u00fdznamn\u00fd slovensk\u00fd geol\u00f3g, p\u00f4sobil na \u0160GUD\u0160 &nbsp;riadite\u013e \u00fastavu<\/td><\/tr><tr><td>\u0160ucha&nbsp; Vladim\u00edr<\/td><td>&nbsp;Absolvent, profesor lo\u017eiskovej geol\u00f3gie, \u010dlen katedry do 2006. Riadite\u013e direktori\u00e1tu Eur\u00f3pskej komisie v Bruseli, Predseda Rezortnej koordina\u010dnej skupiny pre eur\u00f3pske z\u00e1le\u017eitosti&nbsp;na M\u0160 SR, Tajomn\u00edk Misie SR pri Eur\u00f3pskej \u00fanii zodpovedn\u00fd za vedu, vzdel\u00e1vanie a&nbsp;kult\u00faru&nbsp;v Bruseli, &nbsp;Riaditel JRC EC, z\u00e1stupca EK na Slovensku<\/td><\/tr><tr><td>L\u00fddia Turanov\u00e1 (Van\u010dov\u00e1)<\/td><td>V\u00fdznamn\u00e1 v\u00fdskumn\u00ed\u010dka v&nbsp;problematike&nbsp; karbon\u00e1tov\u00fdch nerudn\u00fdch surov\u00edn, p\u00f4sobila na geologickom \u00fastava PRIF UK. Podie\u013ea sa na pr\u00edprave u\u010dite\u013eom geol\u00f3gie, st\u00e1le akt\u00edvne propaguje geol\u00f3giu na z\u00e1kladn\u00fdch a&nbsp;stredn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch.&nbsp;<\/td><\/tr><tr><td>Pereszl\u00e9nyi Miroslav<\/td><td>V\u00fdznamn\u00fd lo\u017eiskov\u00fd geol\u00f3g v oblasti prieskumu uh\u013eovod\u00edkov, extern\u00ed \u010dlen katedry,&nbsp; p\u00f4sobil na VVNP Bratislava,&nbsp; p\u00f4sob\u00ed na \u010cGU Praha poradensk\u00e1 a&nbsp;expertn\u00e1 \u010dinnos\u0165 v&nbsp;geol\u00f3gii,<\/td><\/tr><tr><td>Zuberec J\u00e1n<\/td><td>&nbsp;V\u00fdznamn\u00fd lo\u017eiskov\u00fd geol\u00f3g, nerudn\u00e9 suroviny, b\u00fdval\u00fd ved\u00faci odboru nerastn\u00fdch surov\u00edn \u0160G\u00daD\u0160<\/td><\/tr><tr><td>Rozlo\u017en\u00edk Ondrej<\/td><td>Absolvent 1959, v\u00fdznamn\u00fd lo\u017eiskov\u00fd geol\u00f3g, p\u00f4sobil na geologickom prieskume v&nbsp;Ro\u017e\u0148ave, prieskum&nbsp; \u017eelezn\u00fdch, Ni-Co, poly-metalick\u00fdch r\u00fad, sadrovca, anhydritu, Ni-Co lo\u017eisk\u00e1 na Kube, Cr-lo\u017eisk\u00e1 v Gr\u00e9cku. Nesk\u00f4r p\u00f4sobil na Slovensku, napr. firma Rozmin, Ro\u017e\u0148ava (lo\u017eisko talku, Gemersk\u00e1 Poloma).&nbsp; Akt\u00edvny propag\u00e1tor ban\u00edctva a s\u00favisiacej hist\u00f3rie, napr. hist\u00f3ria mesta Dob\u0161in\u00e1.<\/td><\/tr><tr><td>Z\u00e1bransk\u00fd Franti\u0161ek<\/td><td>Absolvent 1959, ban\u00edcka fakulty, TUKE,&nbsp; profesor, viacej ved\u00facich akademick\u00fdch funkcii, je \u010dlenom Svetovej asoci\u00e1cie profesorov ban\u00edckych fak\u00falt. Venoval sa rie\u0161eniu geologicko-lo\u017eiskovej problematiky v&nbsp;Spi\u0161sko- gemerskom rudohor\u00ed, ako i&nbsp;\u0160tiavnick\u00fdch vrchov, skarnovej mineraliz\u00e1cie.<\/td><\/tr><\/tbody><\/table><\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Hist\u00f3ria Katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie Mineral\u00f3gia a kry\u0161talografia sa za\u010dala &hellip; <\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"ngg_post_thumbnail":0},"folder":[53],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v19.4 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Hist\u00f3ria Katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie Mineral\u00f3gia a kry\u0161talografia sa za\u010dala &hellip;\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/kmplg\/\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2024-01-25T13:10:39+00:00\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"15 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/kmplg.sk\/#website\",\"url\":\"https:\/\/kmplg.sk\/\",\"name\":\"Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie\",\"description\":\"Pr\u00edrodovedeck\u00e1 fakulta Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/kmplg.sk\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":\"required name=search_term_string\"}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34\",\"url\":\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34\",\"name\":\"Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/kmplg.sk\/#website\"},\"datePublished\":\"2021-03-04T11:04:24+00:00\",\"dateModified\":\"2024-01-25T13:10:39+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34\"]}]},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/kmplg.sk\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Hist\u00f3ria\"}]}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie","og_description":"Hist\u00f3ria Katedry mineral\u00f3gie a petrol\u00f3gie Mineral\u00f3gia a kry\u0161talografia sa za\u010dala &hellip;","og_url":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34","og_site_name":"Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/kmplg\/","article_modified_time":"2024-01-25T13:10:39+00:00","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"15 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/kmplg.sk\/#website","url":"https:\/\/kmplg.sk\/","name":"Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie","description":"Pr\u00edrodovedeck\u00e1 fakulta Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/kmplg.sk\/?s={search_term_string}"},"query-input":"required name=search_term_string"}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34","url":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34","name":"Hist\u00f3ria - Katedra mineral\u00f3gie, petrol\u00f3gie a lo\u017eiskovej geol\u00f3gie","isPartOf":{"@id":"https:\/\/kmplg.sk\/#website"},"datePublished":"2021-03-04T11:04:24+00:00","dateModified":"2024-01-25T13:10:39+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34"]}]},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/kmplg.sk\/?page_id=34#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/kmplg.sk\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Hist\u00f3ria"}]}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/34"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=34"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/34\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3151,"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/34\/revisions\/3151"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=34"}],"wp:term":[{"taxonomy":"folder","embeddable":true,"href":"https:\/\/kmplg.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ffolder&post=34"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}